Čajovňa v Tokiu

Ďalšia, v poradí už šiesta, kniha zo série Romantických útekov, kde nás autorka Julie Caplin vždy zavedie do inej krajiny, a vďaka jej príbehu máme možnosť aspoň okrajovo spoznať kultúru danej krajiny, a predovšetkým ich úžasnú gastronómiu.

Inak tomu nebolo ani tentokrát, a pri čítaní príbehu z Japonského prostredia som mala celú dobu chuť na čaj, ramen, a sushi. Do toho si zapáliť príjemnú vôňu do aromalampy a nechať sa unášať do prostredia, v ktorom sú čajové rituály formou terapie a obklopujú vás čerešňové sakury.

Presne tento pocit sa podaril autorke dosiahnuť vďaka jej opisom, príjemnej téme a výborným postavám, ktoré boli v príbehu. Po dočítaní tejto knihy som si Japonsko dopísala na miesta, ktoré chcem niekedy navštíviť, aj keď spoznávanie Ázie mi bolo blízke zatiaľ iba na tanieri a tieto destinácie ma nikdy moc nelákali. Dokonca som si uvedomila veľmi jasné rozdiely medzi diktátorskou Čínou a dnes umierneným, demokratickým Japonskom. Priznám sa, doteraz som totiž Japonsko vnímala skôr v negatívnych súvislostiach - útok na Pearl Harbor, čo vyvolalo následné zhodenie atómových bômb v Hirošime a Nagasaki, z bližšej minulosti havária vo Fukušime, preto som sa pýtala samej seba, čím ma autorka dokáže prekvapiť, no že dokáže byť Japonsko aj také krásne mi ukázala až Julie v tejto knihe. Kľud, rozvaha a neuveriteľná dobrota ľudí zo stránok knihy až kričala, a aj keď viem, že krajinu nemôžem súdiť iba na základe jedného romantického príbehu, moje predstavy o nej sa napravili. 

Mladá začínajúca fotografka Fiona, ktorú si pamätáme z úplne prvého príbehu z Kodane, vyhrala dvojtýždennú stáž v krajine vychádzajúceho Slnka, ktorú mala absolvovať s významným fotografom a pripraviť svoju prvú výstavu v Londýne. Pre jeho vyťaženosť ho však nahradí Gabe, s ktorým má Fiona nepríjemné spomienky z minulosti, kvôli ktorým sa utiahla do seba a stratila svoju spontánnosť. Ako to už v príbehoch Julie býva, hrdinovia sa do seba dokážu zamilovať rýchlejšie ako ja žmurknem, tentokrát však ich lásku nechala chvíľu zrieť. Spočiatku cynický Gabe mal totiž najprv svoju hlavu inde, Fionu bral skôr ako príťaž, ktorá ho brzdí, no nakoniec jej čaru neodolal. Nebola to teda láska na prvý pohľad. Tiež Fiona sa zo začiatku prepuknutiu opätovných citov voči Gabovi bránila, a skôr sa sústredila na svoj sebarozvoj. Spoločne, aj keď Gabe spočiatku veľmi neochotne, objavovali krásy Japonska, romantiku pod horou Fudži, a čaro čajového rituálu. Všetci vieme, ako to skončí, no veľmi sa mi páčila cesta, akou sa k výsledku dostali. 

Postavy boli výborné. V poslednej knihe Pláž v Chorvátsku mi väčšina vedľajších postáv nesadla a liezli mi na nervy, no tu som mala rada všetky, okrem jednej, ktorá však mala spĺňať presne túto úlohu. Každá postava presne v príbehu zohrala svoju úlohu, či už to bola Haruka, majiteľka domu a čajovne, so svojou múdrosťou, jej rozvážna dcéra Setsuko, alebo moderná vnučka Maju. Veľmi ma potešil aj návrat Avril, aj keď len okrajovo, krásne to prepojilo príbehy. 

Samotný štýl autorky predstavovať nemusím, ak vám nesadla Kodaň, Brooklyn, Paríž, Island, či Chorvátsko, nesadne vám s veľkou pravdepodobnosťou ani tento príbeh, ale ak ste rovnako ako ja prepadli čaru tejto romantiky, prepadnete aj tomuto príbehu. No musím uznať, že aj s týmito knihami je to ako na hojdačke, aspoň teda pre mňa. Silnú Kodaň a Brooklyn vystriedal slabší Paríž, potom ma znovu očaril Island, ktorý vystriedalo opäť trochu slabšie Chorvátsko. Tokio opäť naplnilo moje čitateľské srdce nadšením a pozorujem tak jeden veľmi zaujímavý fakt - že nepoznané destinácie, ktoré pre mňa nie sú také typické, ako všade omieľaný Paríž, alebo pre Slovákov milované Chorvátsko, ma dokážu očariť viac. 

Navyše, autorke sa podarilo opäť v príbehu predstaviť najznámejšie znaky, ktoré danú krajinu charakterizujú veľmi nenútene, a tak, že do príbehu perfektne zapadli - veľké križovatky, karaoke, bláznivé príchute sladkostí (pri predstave wasabi Kit-Kat ma naplo), ale aj sakury, veľká slušnosť a úcta, v podobe poďakovania a poklonenia sa, ticho v rýchlovlakoch. Tiež sa mi páčilo, ako autorka dokázala prepojiť tradíciu a kultúru s mladou generáciou práve cez vnučku Maju, ktorá milovala digitálne umenie, robotické reštaurácie a všetko šialené a farebné. 

Povolanie, ktoré tentokrát naše hlavné postavy mali sa zaoberalo fotografovaním, a osobne som veľmi ocenila, že sa mu autorka nevenovala úplne detailne, no napriek tomu som dokázala precítiť každú jednu fotografiu, ktorú opisovala. Čitateľ v romantických knihách nepotrebuje vedieť o technikách a metódach fotografovania, no tému fotenia autorka zvládla. Zamerala sa skôr na pocity, ktoré má fotografia vyvolať v človeku a to sa jej podarilo. Dokonca som sa pristihla pri tom, ako som túžila zúčastniť sa finálnej výstavy a vidieť všetky vytvorené fotky na vlastné oči. 

Nemusíte ani hádať, či vám knihu odporučím, samozrejme, že áno. Pre mňa je Julie Caplin zárukou skutočného úniku od reality a táto kniha to opäť dokázala. Veľmi sa mi páčila, a aj keď určite má drobné chyby, tie s radosťou prehliadnem. Knihe dávam 4.5⭐️/5 a teším sa na výlet do Švajčiarska.

Originálny názov: The Little Teashop in Tokyo

Názov: Čajovňa v Tokiu

Autor: Julie Caplin

Počet strán: 344

Rok vydania: 2022

Väzba: brožovaná väzba (paperback)

Vydavateľstvo: Grada

ISBN: 9788080902711

ZA POSKYTNUTIE KNIHY NA RECENZIU ĎAKUJEM VYDAVATEĽSTVU GRADA

Kliknutím na obrázok si môžete zakúpiť knihu: