Deti polnoci

16.10.2023

Ďalšia detská kniha, ktorá svojim obsahom veľmi prekvapí aj dospelého čitateľa.

V mestečku Slaughtervill, ktoré je preslávené najmä bitúnkom a kravami sa takmer nikdy nič nedeje. Všetko má svoje zaužívané pravidlá, každý pozná svoje miesto a hlavným zamestnávateľom je predovšetkým miestny bitúnok. V tomto meste žije aj Ravani, chlapec, ktorý sa cíti osamelý a ešte k tomu je aj šikanovaný spolužiakom. Raz v noci, keď smutne pozerá do okna a utápa sa vo vlastných melancholických myšlienkach vidí, ako do prázdneho domu oproti prichádza skupina šiestich detí. Netrvá to dlho a stretáva sa s nimi pri miestnom potoku, kde im pomáha chytiť žaby. Spriatelí sa s Virgíniou, jednou z detí a spoločne zažívajú nie len nové dobrodružstvá, ale ako sami postupne zisťujú, sú si darom, ktorý obaja tak túžili nájsť.

Pri tejto knihe som zo začiatku veľmi váhala a pýtala sa sama seba, či naozaj čítam knihu pre deti. Začína mierne depresívne, melancholicky a človek má pocit, že všade ho obklopuje temnota. Kruté opisy bitúnku by mohli aj niekoho vydesiť, ale akonáhle som sa začítala a začala som čítať viac, príbeh ma vtiahol a ja som pochopila, čo týmto úsekom chcel autor povedať a na čo poukazoval.

Duša dieťaťa, ktoré je osamelé, šikanované a necíti sa byť nikým milované je totiž ako temnota, ktorú autor v prvých kapitolách atmosférou príbehu zrkadlil. Ale príbeh vôbec nie je depresívny, naopak, každou ďalšou kapitolou z neho cítiť veľkú nádej, prijatie a postupné uzdravenie viacerých krehkých duší. Pretože o tom naozaj kniha.

Ravani bol obyčajný chlapec, ktorý nemá priateľov, pochybuje o sebe a cíti sa menejcenný. Každý deň bojuje vo svojom vnútri s výčitkami, že nie je dosť dobrý, že nie je dieťa, aké jeho rodičia chcú a nemá ani dosť odvahy postaviť sa každodennej šikane, ktorú zažíva od jeho spolužiaka. Až do momentu, kedy do jeho života vstúpi šesť záhadných detí, ktoré sa prisťahovali do domu oproti uprostred noci.

Jeho priateľkou sa stane najmä Virgínia, ktorá mu dáva nie len pocit, že už nie je sám, ale hlavne mu pomáha objaviť v sebe stratenú sebadôveru. Aj ona však bojuje s naštrbenou dôverou a strachom otvoriť svoje tajomstvá neznámemu chlapcovi. Jej postava je však výborná a ak bude knihu čítať dievča, vďaka jej postave získa aj povzbudenie, že dievča nemusí byť ako krehká kvetinka. Dokázala sa postaviť nie len za seba, ale aj za Ravaniho, poukázala na neprávosť, šikanu a veru mala riadne podrezaný jazyk.

Spolu boli výborná dvojka, páčilo sa mi, ako autor medzi nimi postupne budoval dôveru, priateľstvo, ale doprial im aj menšiu krízu, ktorá však napokon skončila dobre. Smutné osudy siedmych detí a dôvod, prečo boli opustené sa ma dotkol, ale autor ho opísal veľmi citlivo. Obalil ho do prvkov mysteriózna, miestami až magického realizmu a deti by tak pri čítaní ľahšie pochopili, čo sa vlastne hrdinom nášho príbehu stalo bez toho, aby to v nich vyvolalo zbytočné otázky.

Čo ma však na knižke prekvapilo najviac je nespočetné množstvo úžasných, hlbokých myšlienok na zamyslenie. Ešte sa mi hádam nestalo, aby som v detskej knihe mala toľko lepíkov a poznačené také množstvo krásnych myšlienok. Práve pri nich úplne zabudnete na kostrbatý úvod a naopak ostane vo vás len pozitívny pocit. Naozaj, klobúk dolu. Myslím, že autora kľudne môžem označiť za novodobého Roalda Dahla, pretože zahrnúť do príbehu takto jasne, ale zároveň citlivo témy prijatie, dôvery, šikany, spolupatričnosti, či sebaprijatia je naozaj umenie. Dokonca som niekde zachytila, že autor je označovaný ako Frederick Backman pre deti a ja s tým úplne súhlasím. Kdekoľvek teraz knihu otvorím nájdem poznačenú nejakú myšlienku. Knihu by som preto odporúčala skôr starším deťom, ktoré už dokážu samé lepšie pochopiť čítaný text.

Okrem toho bol však príbeh aj vtipný, čomu som na začiatku knihy ani neverila. Naozaj, dialógy medzi postavami boli prirodzené, a tak hravo vtipné, čo umocňovalo celkový detský nádych príbehu. Veľmi sa mi páčil aj preklad knihy, deti v príbehu nenarazia na nič, čo by pre ne mohlo byť ťažšie pochopiteľné z hľadiska jazyka. Pripravte sa aj na nepriame odkazy na vegetariánstvo. Už len samotný názov mestečka, v ktorom sa príbeh odohráva "Slaughtervill" znamená v preklade "Mesto jatiek", na čo autor poukázal aj hlavným priemyselným odvetvím domácich, ale v knihe vnímame, ako autor cez hlavnú postavu Ravaniho odsudzuje zabíjanie kráv (z jednej dokonca spraví hrdinku príbehu) a obracia pozornosť predovšetkým na rastlinnú stravu. Nepredstavujte si však nič násilné, skôr vnímam, že autor tým poukazuje na celkovú úctu k prírode a všetkému živému, napríklad aj budovaním vtáčích búdok.

Kniha sa nevenuje len téme sebaprijatia, odvahy a priateľstva, ale dotýka sa aj témy rodiny, sily vedieť sa za seba a aj priateľov postaviť vtedy, keď je nám ubližované a tiež dôvery, ktorá sa buduje postupne. Výborná detská kniha, kúpte ju svojim deťom, odporúčam však 10+

4,5⭐️ /5, pol bodíka dolu za mierne kostrbatý úvod.

KNIHU ODPORÚČAM ČITATEĽOM, KTORÍ MAJÚ RADI MYSTERIÓZNE DETSKÉ PRÍBEHY S POUČNÝMI MYŠLIENKAMI NA ZAMYSLENIE.