Floriovci

09.09.2021

Myslela som si, že viacgeneračné knihy nie sú pre mňa, no v poslednej dobe narážam na kvalitné knihy tohto žánru, ktoré v sebe nesú viac, ako len príbeh o jednej rodine (napr. Bzukot včiel).

Floriovci, kniha, ktorá sa venuje úspešnej talianskej rodine, je totiž výborným, nie len historickým dielom, ktoré nám ukazuje, že ak chce byť človek úspešný, stojí ho to nemalé úsilie a obetu aj v osobnom živote. Krásny príbeh o húževnatosti, odhodlaní, o tom, že byť správnym obchodníkom okrem talentu vyžaduje aj sebadisciplínu, no tiež je to príbeh o žiarlivosti, trpkosti, konkurenčných bojoch. V knihe sa dočítame o osudoch členov jednej rodiny, ktorá celý svoj osud a šťastie zasvätila obchodom a podnikaniu. Okrem toho však všetci v sebe niesli túžby o nesplnených ideáloch, nenaplnenej láske, či o sebazaprení v mene rodiny. Autorka v knihe dokázala spojiť históriu s fikciou, pri ktorej však vôbec nemáte pocit, že to do príbehu tejto rodiny nepatrí, ale poviete si, že to tak skutočne mohlo byť a príbeh sa tak stáva naozaj uveriteľným. Cez knihu máte pocit, že rodinu Floriovcov skutočne poznáte, a aj napriek občasným zaváhaniam im fandíte a tešíte sa z ich úspechov spolu s nimi.

Príbeh začína rodinnou tragédiou, ktorá je však tým symbolickým povstaním z popola, kedy sa dvaja bratia Paolo a Ignazio rozhodnú odísť do Palerma a začať s biznisom. Nestačí im byť už len dodávateľom korenín, ale chcú viesť svoj vlastný obchod, svoju vlastnú putiu, cez ktorú si chcú plniť sny o úspešnej rodine. Napriek mnohým polenám, ktoré im obyvatelia a konkurenti hádžu pod nohy sa im to podarí skrz celé generácie, kedy sa z malej rozpadnutej putie prebojujú na najvýznamnejšie osobnosti Palerma, s viacerými domami, firmami a investíciami, ktoré sú nenahraditeľné nie len pre samotné mesto, ale aj pre celé Taliansko a Európu.

Postavy v príbehu sú rozobraté detailne práve preto, že sa s nimi stretávame v priebehu niekoľkých desiatok rokov, máte čas vytvoriť si k nim vzťah, vidíte ich premeny a dozrievanie v priebehu rokov. Osobne som zo začiatku sympatizovala s Giuseppinou, no postupne, ako ostávala uväznená vo svojom pocite krivdy moje sympatie strácala, najmä vo vzťahu k jej synovi Vincenzovi, pri ktorom som mala miestami pocit, že trpí Oidipovským komplexom, no ku koncu, keď som spolu s Vincenzom prežívala jej smrť, dokázala som jej odpustiť. Ignazio starší bol pre mňa najsilnejšia postava príbehu, ktorého odkaz sa niesol celou knihou, silný charakter, rozvaha, úcta, ktorú preukazoval nie len k ženám si ma získala. Vincenzo svojou tvrdosťou pozdvihol rodinu opäť vyššie, no tiež mal vnútorné nevyriešené krivdy, s ktorým bojoval, najmä jeho posadnutosť titulom a šľachtou. Miestami ma veľmi hneval, najmä jeho prístup k jeho žene, Giulii, ktorú si zo začiatku ani nechcel vziať, či dcéram, ktoré pre neho neboli natoľko dôležité ako jeho syn, Ignazio, dedič floriovského impéria. Najviac sympatická postava mi bola už spomínaná Giulia, ktorá tohto inak tvrdého chlapa vedela vždy skrotiť. Jej húževnatosť a hlavne sebaúcta, mať hlavu hore aj napriek ťažkej dobe, ktorá opovrhovala ženami s nemanželskými deťmi, to, ako od počiatku vedela, že Vincenza miluje a aj napriek tichej bolesti, ktorú kvôli nemu cítila sa nebála postaviť pred neho a jednať s ním ako so seberovným. Úžasná silná ženská hrdinka, ktorá síce mala svoje muchy, ale vedela ich premeniť na cnosti.

Oceňujem aj historické vsuvky na začiatku každej kapitoly, ktoré vykreslili obdobie, v ktorom sa daná časť príbehu odohrávala a zároveň názvy kapitol, ktoré nám postupne predstavovali širokú škálu obchodných záujmov Floriovcov, cez koreniny, hodváb, čipku až po síru. Krátke sicílske príslovia, viac či menej známe boli tiež zaujímavým obohatením začiatku kapitoly. Dlhšie kapitoly mi nevadili, pretože vždy definovali jedno dôležité obdobie v živote tejto rodiny a neboli písané ako celok, boli vždy oddelené rôznymi udalosťami, preto sa netreba čudovať, ak sme napríklad preskočili od svadby jednej dcéry cez pár rokov a ocitli sme sa v príbehu zrazu pred pytačkami syna Ignazia. Inak, len tak medzi rečou, chválim aj slovenskú obálku knihy, ktorá je rozhodne krajšia ako tá česká, oveľa viac honosnejšia oveľa menej desivá :D. Obe obálky prikladám na porovnanie.

Knihu odporúčam každému, kto rád číta rodinné príbehy so silným posolstvom, no myslím si však, že na niektoré "scény a rodinné ťažkosti" opisované v knihe treba trošku vyzrieť. Knihu som čítala v štafete a všímala som si miestami diametrálne odlišné postoje na rôzne situácie z pohľadu teenagerky a napríklad už matky dieťaťa. Napriek tomu verím, že každý si v nej nájde to svoje, pretože kniha obsahuje naozaj veľa podnetných myšlienok.

Priznám sa, príbeh rodiny Floriovcov ma natoľko zaujal, že o ich živote po knihe som si neskôr googlila :D Ak by vás to zaujímalo - Vincenzov syn Ignazio, ten, s ktorým sme sa stretli aj v knihe, mal ďalších dvoch synov, opäť Ignazio a Vincenzo. Áno aj ja sa v tom strácam, ale je to hlavne preto, aby vždy bol v rodine 1 Vincenzo a 1 Ignazio, keďže firma nieslo meno Ignazio a Vincenzo Florio. No tí nedokázali ťažiť z úspechu firmy, nebudovali nové zariadenia, nemordenizovali, neinvestovali, a tak ich prirodzene zasiahla ekonomická kríza, kedy sa obchody začali viac zameriavať na sever Talianska - Miláno, Turín, Genoa. Najmä Ignazio sa snažil ťažiť predovšetkým už z vybudovaného impéria bez toho, aby sa snažil spraviť čokoľvek naviac, užíval si blahobyt, pre ktorý nespravil nič, luxus a drahý spôsob života ho však dobehli. Nakoniec celý podnik predal, aby splatil svoje dlhy a spolu s jeho dlhmi zaniklo aj slávne meno Florio, ktoré dlhé generácie pred ním budovali za ceny mnohých obetí a dnes je už len spomienkou na jednu z talianskych rodín. Hold, krásna ukážka toho, že čo si sám nevybuduješ, do čoho nevložíš svoje srdce, to si nevážiš a pripomienka, že "povolanie syn" sa nesie históriou od pradávna.