Katja - Zrodení z mágie

26.03.2023

Ak je niečo, čím si ma vie autor získať, je to jeho postoj a prijatie kritiky od čitateľov, ktorú zapracuje do ďalších svojich kníh. To je presne prípad aj Natali Fox. Všetko to, čo jej čitatelia v prvej časti knihy vytkli, predovšetkým slabšiu štylistiku a frázovanie, v tejto knihe vo veľmi veľkej miere zmizlo, a už v úvode knihy som mala pocit, že čítam úplne inú Natali - lepšiu.

Už pri zverejnení anotácie k druhej časti knihy Katja ma zaujala jedna časť - "kým Katjine kroky smerujú na juh, Argosove zase na sever. Jeden druhému sa vzďaľujú..." . Veľmi ma to nabudilo, pretože presne toto spojenie nám napovedalo, že nás čakajú v príbehu výpravy a nové dobrodružstvá oboch hrdinov, a je možné, že príbeh budeme sledovať dvojmo - raz očami hrdinky a potom hrdinu. K tomuto prišlo síce neskôr, ako som čakala, ale dočkala som. Väčšia časť knihy sa venuje práve Katji, no veľmi ma potešili aj záverečné kapitoly, ktoré boli aj z pohľadu Argosa a miestami ma bavili viac, ako tie Katjine.

Ale poďme od začiatku.

Do deja ma vtiahol hneď akčný prológ, ktorý ma úplne navnadil na pokračovanie príbehu. Čo veľmi oceňujem je fakt, že takmer na všetky dôležité otázky z predošlej časti som dostala odpovede už v tejto časti - napríklad tajomstvo dvojitého pergamenu. Vnímam to pozitívne, pretože pri sériách, ktoré čítam s väčším časovým rozostupom skrz ich vydanie mám občas problém spomenúť si na súvislosti, ak sú roztiahnuté na dlhšie časové obdobie. Autorka však zachovala tajomstvo a napätie aj do pokračovaní, a na každú jednu zodpovedanú otázku pridala hneď ďalšie nové, na ktoré dostaneme odpoveď až v ďalších častiach, ktoré nutne hneď potrebujem.

Čo sa týka postáv, objavili sa tu aj nové postavy, ktoré do deja vniesli okrem záhady aj mierne zápletky, a miestami ma priviedli do rozpakov, čo si o nich vlastne myslieť - napríklad taký Svarog, on bol pre mňa ako váha. Jeho slabosť pre Katju sa mi úplne priečila, ale pritom som ho nedokázala nemať rada. V minulej recenzii som písala, že Argos mi pripomína Tarabasa z Fantaghiro, lebo na Romualda by bol až moc romantický, ale musím to teraz pozmeniť! Svarog je ako Tarabas - nedokážete ho nemať radi, svojím spôsobom ho žeriete a fandíte mu, ale viete, že Katja proste patrí Argosovi, ktorý sa v tejto časti prejavoval už viac, ako Romualdo. Trochu komplikované, ale v skratke - romantický trojuholník proste u mňa vyhráva dvojica Katja - Argos, a aj keď je Svarog cool postava, doprajem mu inú lásku.

Samotná Katja mi občas liezla na nervy - hlavne zo začiatku, keď bola nevrlá, miestami až odporná, no postupom času som ju začala chápať. Veľmi ju ovplyvňoval vnútorný pocit "zrady a klamstva" z každej strany, a nová situácia, do ktorej bola doslova hodená. Asi by som tiež na každého vrčala, keby mi uši začali špicatieť a počula by som všetky myšlienky ľudí okolo. Respektíve, ja by som možno niektorých ľudí aj napadla, lebo ich myšlienky by ma asi strašne iritovali. O Katjinej minulosti sme sa však čo-to dozvedeli a robí to z nej veľmi zaujímavú postavu, o ktorej sa určite ešte mnohé dozvieme.

K Ember si akosi neviem vytvoriť vzťah - aj keď vieme o jej minulosti, na mňa je miestami až moc pasívna, presne taký ten typ človeka, čo sa nemieša do konfliktov a je večne až toxicky pozitívny. Tým nechcem povedať, že Ember je toxická, ale príde mi až veľmi "dobrá". Veľmi rada by som si niekedy príbeh pozrela aj jej očami - čo si myslí o danej situácii, ako vnútorne reaguje, či je naozaj tá dobrota v nej zakódovaná, alebo sa vie aj tak správne naštvať.

Argos - to je pre mňa hlavné lákadlo knihy, veľmi dobrá postava. Jeho postoje, charakter a oddanosť Katji mi úplne imponuje. Kľudne by som ho privítala v príbehu ešte viac, a záver knihy napovedá, že už v ďalšej časti sa toho aj dočkáme, pretože cesty hrdinov sa opäť križujú. A že sme mali v tejto časti menej romantiky medzi ním a Katjou? Áno, trošku mi to chýbalo, ale napriek tomu som cítila ich vzájomnú naviazanosť, či už som čítala práve pohľad Katji alebo Argosa. Aj keď Katja trošku zišla z cesty (čo ma úprimne trošku u nej sklamalo, lebo podľa mňa to nechala zájsť do takej sféry, kam sa to vôbec nemalo dostať).

Veľkým otáznikom je pre mňa Astrid, ktorej autorka vymyslela veľmi spletitú dejovú linku, a osobne je pre mňa zatiaľ veľkou záhadou. V predošlej časti, kde bola viac-menej spomínaná okrajovo by mi nikdy nenapadlo, že zohrá takú dôležitú úlohu, a až takto veľmi bude miešať karty. Pri nej asi ako pri jedinej zatiaľ neviem, či jej fandím, alebo sa jej mám skôr báť.

Samozrejme v príbehu je oveľa viac postáv, ktoré sú pre dej veľmi dôležité, a aj napriek ich množstvu sú všetky ľahko zapamätateľné, vôbec sa nepletú. To je tiež veľké plus knihy, že napriek zdanlivej komplikovanosti a spletitosti postáv sa príbeh číta ľahko, všetci sú pre dej nejakým spôsobom potrební, a tak vám autorka nedovolí na kohokoľvek zabudnúť. Okrem otázok, ktoré sa vynárajú priamo z príbehu tak vôbec nemusíte rozmýšľať nad tým, kto je kto, a ako sa ocitol v príbehu.

Fantasy svet sa nám opäť rozvinul a autorka rozšírila jeho hranice, stretli sme sa teda nie len s novými postavami, ale aj s novými čarovnými tvormi - draci, permoníci, elfovia. Všetko to do tohto sveta úplne zapadlo a každou ďalšou kapitolou sme sa posunuli vpred, absolútne nemám pocit, že by v príbehu boli nejaké hluché miesta.

K štýlu autorky som sa už vyjadrila na začiatku - veľmi veľký posun, ktorý je cítiť už v úvode. Okrem občasných preklepov, či drobných chýb, kde podľa mňa viacej zaúradoval knižný škriatok, ako nevedomosť autorky, som vôbec nezachytila nič, čo by ma doslova vyviedlo z miery, alebo ma to rušilo. Autorka má úžasnú fantáziu, vytvorila úplne nový svet, každý tvor v ňom má svoje miesto, ktoré obýval, všetko je v ňom premyslené do najmenších detailov. Keď som nadobudla pocit, že sa zdanlivo nič nemôže stať, vždy prišla nejaká dynamická časť, ktorá mi opäť nedovolila prestať čítať - napríklad situácia na mori. Páčilo sa mi to, pretože dej tak nebol zbytočne preplácaný akčnosťou, naopak všetko bolo v rozumnej miere vyvážené. Dramatickejšie chvíle striedali tie pokojnejšie, mali sme tak možnosť spracovať jednotlivé zistenia a vnútorné prežívanie postáv, ktoré tak nešli do úzadia.

Hovorila som to aj pri prvej časti knihy, zopakujem to aj teraz. Je veľmi veľká škoda, že skrz náš malý knižný trh je veľmi malá pravdepodobnosť, že okrem češtiny by mohli byť knihy preložené aj do iných jazykov. Častokrát sa bláznime za zahraničným fantasy, no obchádzame to naše slovenské. Akoby sme neverili, že naši autori na to majú. A mňa veľmi teší, že naši slovenskí autori nám ukazujú opak, svojim príbehmi sa dokážu vyrovnať tým zahraničným. Fantasy svet, ktorý Natali vytvorila, s mapami, so zaujímavými postavami, s čarovnými tvormi, so svojou logickosťou a hierarchiou, si určite zaslúži obdiv a pozornosť. Príbeh je naozaj typickým fantasy, kde neplatia zákonitosti nášho sveta a vaša fantázia popri čítaní naplno pracuje. Prepracovanosť samotnej grafiky tomu všetkému dodáva šmrnc originality, a mne ako čitateľovi to vysiela jasný signál, že autorka svojmu príbehu verí, má ho uložený v krvi, a jej túžbou je to, aby čitateľ pochopil a videl príbeh jej očami. Vďaka mnohým kresbám sa jej to aj darí.

Ja som veľmi spokojná, určite je vidieť výrazný posun vpred, nie len v samotnom písaní, ale aj dejovo. Už totiž neprežívame príbeh naivnej princeznej, ktorá zatúžila po dobrodružstve, ale ocitli sme sa uprostred začínajúcej vojny, kedy aj Katja musela veľmi rýchlo dospieť.

Príbehu dávam 4,5 ⭐️/5 s čisto pragmatickým úmyslom - verím, že pokračovanie bude ešte lepšie, tak tých 5 ⭐️ si šetrím. Ešte stále totiž vidím, že autorka sa má kam posunúť a naplno jej dôverujem, že to aj dokáže.