Mamina lož

05.04.2023

Čo za mindfuck som si to práve prečítala...

Filmov, ako je táto kniha som videla mnoho, no knižne som sa s podobným námetom stretla asi prvý krát. Respektíve takto. Nepamätám si, že by mi v poslednej dobe pri čítaní nejakej knihy behali miestami doslova zimomriavky po tele z napätia a ťaživej, dusnej atmosféry, ktorú vyžaroval príbeh. Celú dobu som mala pocit, že mi niekto zviera hrdlo a do žalúdka leje vriacu vodu, až tak sa mi príbeh dokázal dostať do hlavy. Pri podobnom štýle kníh som väčšinou zmätená, no v tejto knihe som naopak zmätok nepociťovala, pretože príbeh celú dobu do seba krásne zapadal, až v závere prišli pochybnosti, šok a absolútne precitnutie.

Čakala som od knihy, že bude mysteriózna, psycho a s nádychom hororu, ale že to bude kombinácia Ghost busterov, Šiesteho zmyslu, Paranormal Activy a neviem čoho všetkého ešte, to som veru nepredpokladala.

Hneď v úvode musím vychváliť výbornú obálku, ktorá sama o sebe navodzuje mysteriózny dojem, pričom grafikovi sa výborne podarilo zasadiť do nej dôležité prvky z celého príbehu, to však pochopíte až postupným čítaním. Tiež hra svetla vďaka lesklým častiam určite hneď zaujme. Ďalším atraktívnym lákadlom pre čitateľa sú predsádky. Hneď ako by som otvorila knihu v kníhkupectve vedela by som, že ju beriem, pretože zobrazené denníkové útržky s krátkymi vetami vysielajú odkaz, že čitateľa naozaj čaká záhadný príbeh. A je to pravda.

Ten ma totiž tak veľmi pohltil že som knihu prečítala doslova na jeden nádych, čiže za jeden večer, čo mi však pred spaním tak rozhádzalo moju vnútornú auru, že počas noci, som mala naozaj vážny problém zaspať. A nepomohol tomu ani spln, ktorý mi svietil do okien. Nad príbehom som musela ešte premýšľať, nadobudla som pocit, že niečo okolo mňa je vo vzduchu a jednoducho mi nedovolí v kľude zaspať, rozmýšľala som, prečo autorka príbeh ukončila tak, ako ho ukončila, čo to vlastne znamená, jednoducho nutne som potrebovala záver s niekým prediskutovať. Poďme teda k samotnému príbehu.

Prológ nám okamžite navodzuje dojem, že niečo sa stalo, niečo visí vo vzduchu a potrebuje sa to dostať von. Vzápätí čítame pohľad Natálie, ktorá utrpela úraz hlavy a nespomína si na to, čo robila v poslednej dobe. Jediné, čo si pamätá je, že jej psychopatická matka utiekla z domu a ona nesmie dom opustiť pre prípad, že by sa vrátila - aj keď, tejto možnosti už neverí.

Autorka v príbehu šikovne strieda aktuálny pohľad Natálie s jej zápiskami v denníku, ktoré nám predostierajú jej minulosť, a dokonca máme možnosť nahliadnuť aj do minulosti už spomínanej matky. Takto sa nám postupne otvára celý príbeh, o ktorom si myslíme, že ho postupne skladáme ako skladačku, no napokon zistíme, že to bolo len akýmsi predskokanom k veľkolepému finále, na ktoré autorke stačili 2-3 kapitoly. Ale spôsob, akým sa k nemu dostávala bol výborný. Tajomný, pomalý a energizujúci - pretože každú jednu kapitolu, aj tú, pri ktorej sa zrovna netrasiete strachom stále sprevádza záhada, ktorá sa vznáša nad príbehom a vás drží prikovaných v sedačke.

Čo spätne po dočítaní najviac oceňujem na príbehu je fakt, že autorka sa vo vás nesnaží vyvolať umelý strach, kedy na vás hneď vybafne bu-bu-bu, ale sofistikovane sa vám dostáva do hlavy každou jednou vetou. Na nič nejde prvoplánovo a presne vie, kedy akú informáciu nám v príbehu predostrie, aby sme ju na oko považovali za bezpredmetnú, no v závere nám všetky tieto drobnosti vyrazia dych. Ak na vás viac ako krváky vplývajú psychologické hry, potom si v tomto príbehu určite prídete na svoje. A autorke k tomu úplne stačí kombinácia troch postáv.

Natália, ktorá sa síce dostala dočasne spod vplyvu svojej matky fyzicky, no tá v jej hlave zanechala taký bordel, že vplýva na jej život aj po odlúčení. Stači o nej nepatrná zmienka a Natália sa mení na ustráchané dievčatko. A vôbec sa jej nečudujem. Jej matka mala na ňu dokonca taký vplyv, že si musela písať denník, v ktorom sa potrebovala vyrozprávať z toho, čo jej matka robila. Aj v dospelosti presne vie, čo spraviť, aby sa k nej vrátila a aj keď si Natália uvedomuje opätovne rozohrané hry jej matky, nedokáže ju opustiť.

Najvýraznejšou postavou príbehu pre mňa práve preto nebola ani tak Natália samotná, aj keď ju máte značnú časť príbehu chuť objať, ale jej mama. Tá ma desila, rozčuľovala, istú časť príbehu som ju dokonca ľutovala, aby som ju vzápätí neznášala každou časťou svojho tela. Možno práve kvôli tejto silnej emócii, ktorú vo mne jej postava vzbudila sa nedokážem stotožniť so záverom, a najradšej by som posadila autorku za notebook a stála nad ňou, pokým nezmení koniec.

A tú psychopatickú matku nebudete vedieť z hlavy dostať ani na druhý deň po prečítaní, verte mi...dokelu... ja ju neviem dostať z hlavy ani teraz.

Ďalšou záhadnou postavou je Barbora, ktorá sa v príbehu zjavila z ničoho nič, no až v závere zistíte, akú dôležitú úlohu v ňom hrá. Aj v tomto vidno genialitu autorky, kedy z pomerne nevýraznej postavy, ktorú dokonca ani nemusíte mať radi, dokáže v priebehu jednej kapitoly vytvoriť kľúčového hráča v partii.

Kniha má určite drobné nelogickosti, nad ktorými by sme sa mohli zamýšľať, ale všetko to dokážem odpustiť, pretože atmosféra, ktorú autorka vytvorila to všetko prebila. Veľkú časť príbehu som si opakovala "Never tomu, je to LEN kniha", ale postavy a celkovo ich osudy sa vám dostanú hlboko do hlavy, až máte pocit, že aj vás niekto škriabe na temene. Osobne totiž môžem pozerať krvavé horory od rána do večera, ale akonáhle príde na scénu niečo s ducharinou, či exorcizmom v súhre s psychológiou je mi fyzicky zle. Kvôli všelijakým paranormlánym javom v mojom živote na mňa totiž táto téma extrémne vplýva, a určite aj to dodávalo tomuto príbehu z môjho pohľadu na atraktivite.

Áno, ak si dávate na raňajky Kinga a na večeru si pozriete seriál Verte -Neverte, kniha vás pravdepodobne nevystraší a ani neprekvapí. Ale ak podobné knihy nečítate pravidelne, záver vás určite šokuje, aj keď si myslíte, že ste ho odhalili minimálne 50 strán pred koncom - no tak to teda veľký duchársky prd ste odhalili, pretože autorke stačilo pár posledných viet, aby vám doslova v hlave odpálila nálož a vy budete mať chuť kričať, plakať a zároveň sa skryť pod paplón. Naozaj sa s nami pohrala ako mačka s myšou.

Knihe dávam jednoznačných 5⭐️/5, kvôli originalite, atmosfére a celkovému príbehu, ktorý sa vám dostane tak do hlavy, že postavy vás budú mátať aj po dočítaní. Pre mňa musí mať príbeh energiu, a veru tento ho mal od začiatku až po koniec. Autorka po celú dobu dokázala udržať moju pozornosť, dokázala vo mne vyvolať more emócii, a určite viem, že na knihu tak skoro nezabudnem. Aj keď... poviem vám úprimne, najradšej by som zabudla :D. Samozrejme aj preto, aby som si ho mohla prečítať ešte raz, ale predovšetkým preto, že aj teraz, keď o knihe píšem cítim pri sebe tiaž neznámej entity, ktorá ma znervózňuje.