Každý deň je príležitosť na úsmev! 

Neortodoxná

12.08.2021

Videli ste sériu Neortodoxná na Netflixe?

Keď túto sériu dávali, zhltla som ju za jeden deň, no keď sa v ponuke kníh objavila aj jej knižná predloha,  neváhala som a poviem Vám, je to oveľa lepšie ako seriálové spracovanie, ale aj oveľa drsnejšie, pravdivejšie a smutnejšie. Na rozdiel od seriálu, ktorý sa začína viac-menej až svadbou a životom po svadbe, pričom viaceré udalosti v knihe neboli spomenuté vôbec, táto kniha je priamou výpoveďou samotnej predstaviteľky Deborah už od jej detstva. Sama Deborah na konci knihy píše, že seriál bol spracovaný z viacerých výpovedí a životných skúsenosti ľudí, ktorí podobne ako ona opustili satmárske spoločenstvo, no nie len za cenu škandálu, ako nám uvádza titulka knihy, ale aj za cenu odsúdenia, opovrhnutia a "zatratenia". 

Vďaka hlbšiemu opisu a možnosti vyjadriť sa bez zásahov scenáristov nám tak Deborah podáva oveľa osobnejšiu výpoveď, pri ktorej sa často pýtate samých seba, či sa toto naozaj ešte stále deje v 21. storočí. Deborah to od detstva nemala ľahké, jej otec bol mentálne chorý, čiže ho neprijali, matka odišla, a tak vyrastala v prísnej chasidkej (židovskej) výchove, kde ženy plnia úlohu len plodných studníc. Podľa presvedčenia tohto spoločenstva ich úlohou je predovšetkým rodiť čo najviac detí, aby dobehli "straty" spôsobené holokaustom. Chceš si budovať kariéru? Zabudni! Najväčším kariérnym míľnikom pre chasidkú ženu môže byť maximálne práca učiteľky, ale pozor, iba v dievčenskej škole.

Celkovo postavenie žien v tejto komunite je mizerné, skoro všetky "obmedzenia", ktoré sa v tejto komunite vyskytujú sú mierené na ženy - nosenie výhradne sukieň do polovice lýtok, pod nimi hrubé hnedé pančuchy s jasnou čiarou na ich zadnej strane, pod svetrom nosiť výlučne  košeľu, ihneď po svadbe si ostríhať vlasy a nasadiť si parochňu - najlepšie z umelých vlasov, tie prírodné totiž pôsobia snobsky, a je pri nich riziko, že pochádzajú od hriešnej ženy. Toto všetko iba preto, aby v mužoch nevzbudzovali nemravné myšlienky a nespôsobili im hriech. Áno, čítate dobre, muži zásadne hrešia nie kvôli svojim myšlienkam, ale kvôli ženám, ktoré ich k tejto myšlienke doviedli, muž teda za tento hriech nenesie zodpovednosť, ale je pripísaný na účet ženy.

Deborah však od detstva cítila, že je iná - chcela čítať knihy, chcela si nechať svoje vlasy, chcela sa pekne obliekať, chcela študovať, no musela to robiť tajne. Osobne sa mi páčilo, ako vždy vedela nájsť skrytú cestičku, ako sa dostať ku knihám alebo ako si udržať nadhľad v spoločnosti, v ktorej čoraz viac nevidela svoju budúcnosť, aj keď zo začiatku bola odhodlaná splniť všetko to, čo sa od nej očakávalo. A to najmä v manželstve, na ktoré sa naozaj tešila.

Kapitoly, kde sa zasnúbila, a ktoré opisovali samotnú svadbu sa mi čítali oveľa rýchlejšie, pretože som si opisované scény priamo spájala aj so seriálom, ale možno aj preto, že sa ma oveľa viac ako ženy dotýkali. Prvotný "odpor" prišiel pri opisovaní dohadzovačiek a toho, ako Deborah ihneď po dosiahnutí plnoletosti našli partnera, ktorého jej určili na zvyšok života. Och, opäť sa pýtam, naozaj sa toto deje v 21. storočí? Absolútna nevedomosť a nulové poznanie vlastného tela vám nedovolí nič iné, ako len ľutovať ženy v tomto spoločenstve, pretože poníženie, ktoré zažívajú zo stránok knihy priam kričí. Menštruácia sa považuje za prejav nečistoty, kedy je žena vystavená dehonestujúcim činom - absolvovanie očistných kúpeľov, kontrola špinenia na bielej vreckovke 2x do dňa, a nedajbože jej ušpinenie, ktoré je potrebné ukázať rabínovi, ktorý rozhodne, či už ste čistá pre svojho muža, či nutnosť spať mimo svojho muža, aby sa neušpinil. 

Najväčší šok pre mňa prišiel pri opise scény, kedy došlo k evidentnému porušeniu nie len zákona, ale aj samotného Božieho prikázania, a len preto, že to vykonal muž "v mene čistoty", jeho čin mu bol odpustený, zabudnutý a bolo zakázané o ňom rozprávať. Tento moment bol kľúčový aj pre samotnú Deborah, ktorá už vtedy premýšľala o tom, či je tento život pre ňu, a ktorá čoraz viac pociťovala neslobodu v domnelej slobode.

Veľakrát som pri čítaní knihy nevnímala nič okolo seba, pretože som bola plne sústredená na rozprávanie Deborah, veľakrát som poďakovala za to, v akej viere, v akej komunite, v akom prostredí som sa narodila a som vychovávaná a v neposlednom rade, v akej slobode si žijem,  A ak si myslíte, že je to málo, prečítajte si túto knihu, po jej prečítaní vo Vás ostane len vďačnosť, pokora a pochopenie, prečo Deborah utiekla. 

Na záver poviem už len to, že neodsudzujem toto spoločenstvo. Ich posvätná úcta k tradíciám môže byť napriek tomu všetkému vo veľa veciach inšpiratívna. Uvedomujem si, že chasidi v tom vyrastajú od malička a nepoznajú iné, preto je to pre nich prirodzené a veľa z nich svoj život považuje za naplnený a požehnaný. No úplne chápem tých, ktorí zakúsili kúsok odlišnosti a rozhodli sa, že takto ďalej žiť nechcú. Ich rozhodnutie odísť a začať znovu obdivujem, pretože začínali úplne od začiatku bez ničoho, len s tým rozdielom, že tentokrát na svojom chrbte nesú nálepky "nechcený, odsúdený, hriešny, rebelant", ktoré im udelilo spoločenstvo, z ktorého sa rozhodli odísť.

Originálny názov: Unorthodox

Názov: Neortodoxná

Autor: Deborah Feldman

Počet strán: 288

Rok vydania: 2021

Väzba: e-book

Vydavateľstvo: Aktuell

ISBN: 9788089873272


Originálna verzia obálky: