Nevestin bozk

Tiež ste milovníkom historických romancí? Osobne mám tieto knihy veľmi rada, pretože často okrem samotných historických súvislostí sa dozvieme aj čo-to o správaní a dvorení v danom historickom období.

Niekedy si želám, aby sa niektoré spoločenské normy zachovali, napríklad také pravidelné plesy, to by bola zábava, ale inokedy krútim hlavou nad tým, ako si často človek radšej vybral podvoliť sa, ako bojoval za to, čo skutočne chce len preto, pretože hanba v spoločnosti bola väčšia potupa, ako stráviť život s niekým koho nemilujete. 

Niečo podobné sľubovala aj anotácia knihy - jeden prešľap v podobe bozku a už máte na krku chomút. Či sa Vám to páči alebo nie, treba byť gentleman a nenechať dámu v nemilosti. No čo ak tá dáma nie je len tak obyčajná naivka, ale naopak jej temperament ju priam núti búriť sa spoločenský konvenciám? Presne taká mala byť Lívia - hrdinka knihy. No aj napriek tomu, že na knihu som sa veľmi tešila, po jej dočítaní vo mne ostal pocit, že som asi čakala viac a niečo mi tam celú dobu chýbalo.

.Možno nejaká uveriteľnejšia chémia medzi hlavnými postavami, ustálené charaktery postáv, ktoré by sa nemenili podľa aktuálnej kapitoly, či  vysvetlenie vecí, ktoré síce autorka do príbehu vsunula, no pre jeho plynutie nemali žiaden význam. Téma príbehu je zaujímavá, spomínaná vynútená svadba skrz chvíľkové rozptýlenie dvoch úplne odlišných ľudí- chudobnej siroty Lívie a arogantného, no veľmi bohatého Gabriela. Spoločenské rozdiely, či odlišnosť postáv sľubovala minimálne veľa drámy, prípadne vtipné situácie, ktoré by do celého príbehu priniesli viac dynamiky, no skôr som mala pocit, že autorka nevedela, ako využiť potenciál a vopred si neujasnila, aký charakter chce postavám odovzdať. 

Minimálne zo začiatku mi Lívia bola veľmi sympatická, aj napriek neľahkému osudu bola rázna, vedela čo od života chce, a nebála sa postaviť navzdory rozhodnutiu, ktoré od nej všetci očakávali. No čím ďalej príbeh plynul, tým viac som z nej bola zmätená a nechápala som ju. Doteraz neviem, kde presne sa u nej vzala tá veľká láska, o ktorej z ničoho nič začne zo dňa na deň snívať, najprv svojho budúceho manžela neznáša, a berie ho len ako možnosť vykúpenia od svojej "rodiny", potom vyplakáva, že on ju vlastne neľúbi. Najprv utečie, lebo ONA si ho just nevezme, potom chce utiecť, lebo ON ju neľúbi, potom utečie lebo si ju nechce vziať. Opakujúce sa šablónové správanie, či priveľké množstvo vnútorných dialógov točiacich sa stále okolo toho istého, nedávali žiaden význam. Postupne úplne strácala na svojej osobnosti a menila sa na poddajnú uplakanú slečinku. 

Hlavný hrdina bol niečo podobné. Samozrejme nechýbalo jeho vyobrazenie ako najväčšieho lámača sŕdc v hre, a pri ňom som aj chápala, prečo svoje city k Lívii drží na uzde. Rodinné očakávania ho nútili nájsť si manželku, ale prečo si tak strašne odmietal priznať, že Líviu má proste naozaj rád? Ok, je to chlap, chápem, hrdosť by mu to nedovolila, ale tiež robil také unáhlené závery, že som niekedy nechápala. Najprv nechce, aby sa do neho ONA zaľúbila, chce aby si držala odstup a súhlasila len s chvíľkovými stretávaniami za účelom splnenia si povinnosti voči rodu, ale keď vznikne nedorozumenie počas menšej drámy, ON neváha v sekunde zrušiť svadbu, lebo veď "ona ma nemiluje". Jednoducho trošku chaos.

Vzniknutá menšia dráma na konci príbehu síce dodala trošku vzpruhy, no zase spôsobom- teraz sem vsuniem postavu úplne odveci, nech primieša trošku vody do horúceho oleja, vyvolám menšiu drámu a potom tú postavu nechám úplne zmiznúť, akoby jej vpád do deja ani nebol podstatný. Podobne nelogická mi prišla aj asi dvojstranová dejová linka, pre pani C., pomocníčku pani Penhallovej, a miestneho farára. Zbytočne vsunutá vata. A vlastne, kto bola tá neznáma záhadná lady, ktorá sa ocitla na plese Penhallovcov a Líviu vystríhali, aby sa s ňou nerozprávala? Proste niektoré veci boli nedotiahnuté, nelogické a v konečnom dôsledku zbytočné. 

Aby som nebola len negatívna, autorka sa výborne venovala opisom, vďaka ktorým si čitateľ vie lepšie predstaviť prostredie, kde sa príbeh odohrával. Opis tapiet, nábytku a podobných vecí bol naozaj podrobný a vidno, že ak autorka nemala dotiahnuté charaktery, minimálne však presne vedela, kde sa jej príbeh odohráva.

Taktiež boli v príbehu  vtipné momenty, nie však s hlavnými hrdinami, ale napríklad scény so psíkom Mafinom boli veľmi milé, popri občas nudných postavách pôsobili ako príjemné oživenie. Aj prísna pani Penhallová dodávala deju grády, a jej prísnosť som cítila aj cez stránky knihy. Ak mám vyzdvihnúť jednu postavu, ktorá sa podarila autorke vytvoriť výborne, je to práve ona. Mala svoju históriu, dôvody prečo sa správa odmerane a chladne, a následne aj jej prerod dával význam. Bola asi najvýraznejšou postavou celého príbehu.

Napriek tomu všetkému, knihu nehodnotím zle, číta sa výborne. Dokážete pri nej stráviť príjemný večer, alebo víkend, vypustiť všetko z hlavy. No nie je to ten typ knihy, ktorý by som si prečítala opäť. Knihu odporúčam všetkým milovníkom historických romancí, a aj keď mne tam niečo chýbalo, ako príjemne rozptýlenie je kniha ideálna, napríklad po knihe s ťažšou témou. Za mňa má kniha 3⭐️/5.

Originálny názov: You May Kiss The Bride

Názov: Nevestin Bozk

Autor: Lisa Berne

Počet strán: 320

Rok vydania: 2022

Väzba: pevná väzba

Vydavateľstvo: IKAR

ISBN: 9788055180649

ZA POSKYTNUTIE KNIHY NA RECENZIU ĎAKUJEM VYDAVATEĽSTVU IKAR

Kliknutím na obrázok si môžete zakúpiť knihu: