Nevlastná sestra
Počúvame to celý život, ale naozaj je to správne? Samozrejme, nikto nechce, aby nám po ulici pobehovali Valkýry a Amazonky, a ani ja sa neradím medzi zástup horlivých feministiek, jediné, čo v živote chcem je, aby nám ženám a dievčatám nikto nehovoril, aké sme, a aké by sme mali byť, pretože oni to tak od nás očakávajú.
A presne tomuto problému sa venuje aj kniha Nevlastná sestra, ktorá je re-tellingom známej rozprávky o Popoluške. Ponúka nám pohľad na to, čo sa dialo po tom, ako si princ odviezol na koči svoju novú kráľovnú, krásnu Ellu, zatiaľ čo na statku ostali tie škaredé sestry - Octavia s odseknutou pätou a Isabelle s odseknutými prstami. Celý život nám je predkladaná téza, že boli tie škaredé, tie zlé. Úprimne, naozaj treba deti učiť, že škaredý znamená automaticky zlý, a že je fajn deliť ľudí na pekných a škaredých? Bola Isabelle, ktorá si kvôli ambíciám svojej matky odsekla prsty, naozaj taká zlá? Nespravili to z nej tak trošku aj ľudia práve tým, že ju častovali a urážali neustálym porovnávaním s jej krajšou sestrou?
Kniha nám tiež hovorí rozprávkový príbeh o tom, ako je možné zmeniť svoj osud, ak sa ho rozhodneme vziať do svojich rúk. Vedľajšia línia príbehu medzi sudičkou, ktorá Isabelle nakreslila krutú mapu jej osudu, a markízom de la Chance, ktorý chce naopak Isabelle túto mapu prekresliť v šťastnejší koniec, je zaujímavá a pekne dotvára príbeh. Vďaka nej pochopíme, že rozhodnutia a činy sú len na nás, a aj keď nás na našej ceste ovplyvňujú rôzni ľudia a situácie, my sme tí, ktorí kráčajú po tejto ceste a dokážu zmeniť, to, čo od nás očakávajú iní.
Hlavná línia knihy, je viac "ženská" a venovaná práve chápaniu "krásy". Isabelle chce druhú šancu, chce byť peknou, ako jej nevlastná sestra. A tak jej víla dá úlohu - nájsť kúsky svojho rozbitého srdca. Isabelle si musí prejsť postupne rôznymi prekážkami - urážkami, podpálením statku, tvrdou prácou, neprijatím, ponižovaním, dokonca aj zápasom o svoj život. No aj vďaka tomu Isabelle pochopí, že krása neznamená byť len pekná navonok, ale na svete sú aj dôležitejšie veci, a keď sa jej podarí nakoniec nájsť všetky kúsky svojho srdca, krásu vymení radšej za oveľa šľachetnejší čin.
Isabelle od detstva počúvala, že je tá škaredá, tá druhá, čuduje sa jej potom niekto, že svoje vnútorné zranenia premenila na zlobu? No bola to úžasne vytvorená postava, cez ktorú môže každé jedno dievča pochopiť, že merítkom ich hodnoty nie je ich krása, či nedokonalosti, ale naopak to, aké sú vo svojej podstate. Veľmi sa mi páčilo, že autorka z nej nespravila tú vyrovnanú a spokojnú zo dňa na deň, ale prechádzala si postupným procesom seba prijatia a zároveň zmeny. Áno, robila aj chyby, aj zlyhávala, a to často, ale vždy si svoju chybu uvedomila a ľutovala to. No bola aj odvážna, starostlivá, ochranárska. Vzala svoj osud pevne do rúk a dokázala všetkým, že nie je len tá škaredá. Že podstata bytia nie je v kráse, ale častokrát práve v tvrdohlavosti, cieľavedomosti, či drzosti.
Táto kniha by mala byť povinné čítanie na základnej škole, pretože veľmi môže pomôcť dievčatám pochopiť svoju hodnotu a chlapcom, že nie je ok hovoriť dievčaťu, že je škaredé a nič nedosiahne. Kniha nie je vôbec extrémne feministická, ako by sa mohlo zdať, hovorí o téme, ktorá je stále živá a aktuálna, a o ktorej treba hovoriť stále.
Dievčatá, ženy, prečítajte si túto knihu, pretože aj vďaka nej prijmete fakt, že nebudeme také, aké nás chce mať svet, ale svet nás musí prijať také, aké chceme byť my!
A áno, aj dievčatá sa bijú - keď im je ubližované, a nikto sa za ne nepostaví, tak kľudne vyrazia aj dych spolužiakovi.
Originálny názov: Stepsister
Názov: Nevlastná sestra
Autor: Jennifer Donnelly
Počet strán: 312
Rok vydania: 2021
Väzba: pevná väzba
Vydavateľstvo: CooBoo
ISBN: 9788056621295
Myšlienka z knihy:
"Existujú aj horšie slová ako škaredá. Nás všetky tak raz niekto nazval a žiadnu z nás to nezabilo.V skutočnosti sme počuli aj oveľa horšie veci...Náročná, Tvrdohlavá, Zanovitá, Papuľnatá, Svojrázna, Vzdorovitá, Nenormálna, Odporná, Neznesiteľná, Nemožná, Ctižiadostivá, Príšerná, Nezvládnuteľná...
Škaredá, to nič nie je. Pekná...áno, to je nebezpečné slovo. Slovo pekná ťa rýchlo lapí do svojich osídiel a pomaly ťa zabíja. Povedz dievčaťu raz, že je pekné a už nikdy nebude túžiť po ničom inom, len počuť to znovu. Slovo pekná je ako slučka, ktorú si uviažeš okolo vlastného krku, ktokoľvek ti ju však môže utiahnuť a podkopnúť ti nohy, a potom..."