Niekedy je pekné, že ma miluješ
Milá a zábavná romantika o láske, priateľstve a vlastnej hodnote, ktorú zhltnete na posedenie. Tak by sa jednou vetou dal opísať príbeh tejto, na pohľad nádhernej, knihy.
Ak by som mala viet použiť viac, spomenula by som zaujímavú formu prerozprávania príbehu, viaceré opísané témy od hľadania pravej lásky, až po sebaúctu vo vzťahu, rodinné problémy, ale aj šikanu zo strany najbližšej rodiny, pevné priateľstvá, prekročenie vlastného tieňa a postavenie sa novým výzvam. Toto všetko sa autorke podarilo obsiahnuť v tomto 300 stranovom príbehu, ktorý svojím vizuálom krásne dopĺňa edíciu Za láskou, v ktorej vyšla.
Hneď v úvode recenzie však poviem, že začiatok je trochu rozvláčny, ťažšie sa mi začítavalo, pretože mi dej prišiel príliš rozťahaný, akoby sa nič nedialo. No približne od polovice knihy sa to rozbehne a vy budete potrebovať knihu dočítať hneď, pretože vás bude zaujímať ukončenie osudov našich hrdiniek (aj keď vám budú jasné od začiatku). Tými sú predovšetkým Constance a Chloe, priateľky z knižného klubu, no okrem lásky ku knihám, smolnej lásky k mužom a spoločnej rodinnej väzbe na vidiek medzi vinicami nemajú spoločné vôbec nič.
Constance je bláznivá, povahou mi pripomínala Bridget Jones, čoho sa chytila, z toho vzišiel trapas, a predovšetkým, muži sa jej vyhýbali, Bolo to hlavne preto, že čakala na svojho vysnívaného pána Darcyho, ktorého v reálnom živote stelesňoval Tristan, kamarát jej bratranca. Miestami som až krútila hlavou nad absurditou niektorých zážitkov a situácii, do ktorých sa svojou neohrabanosťou a nemotornosťou dostala, no na druhej strane sa mi páčilo, že si z toho vôbec nerobila ťažkú hlavu. Okrem toho musela čeliť nepeknej šikane, porovnávaniu a bodyshamingu zo strany vlastnej rodiny, som rada, že autorka aj túto tému zahrnula do knihy, pretože podobnou skúsenosťou si prechádza veľa dievčat a žien.
Chloe je naopak sebavedomá, muži po nej túžia, no ona je zaseknutá v milostnom pomere s jej bývalým. Chcela by písať vlastný príbeh - knižný aj životný, no brzdí ju v tom práve puto, ktoré ju viaže k jej ex, ktorý je už mimochodom zasnúbený s inou, no to mu nebráni spávať s Chloé. Čo mi na nej prekážalo bolo, že neustále fajčila, ale to je môj subjektívny pohľad. Do jej príbehu autorka vsunula aj rodinné problémy sprevádzajúce otázky, ako veľmi môžu prehrešky rodičov ovplyvniť aj deti. Mala krásny vzťah s babkou, a vďaka Constance sa konečne rozhodla pohnúť sa vpred, odísť a začať rozmýšľať aj nad sebahodnotou a sebaúctou.
Každá postava do príbehu vniesla iný pohľad a energiu, zatiaľ čo pri Constance sme sa nasmiali, pri Chloé sme vnímali kladenie dôrazu práve na sebaúctu. A obe nám dali krásny príklad priateľstva, ktoré pretrvá aj napriek nezhodám, a aj keď boli rozdielne, krásne sa dopĺňali. Vďaka menšej výmene názorov si dokázali uvedomiť, čo je skutočne podstatné. Či nakoniec našli to svoje šťastie si prečítajte v knihe.
Prostredie si autorka zvolila u každej postavy iné, s akčnou Clemence sme okrem barov, práce, či jej bytu navštívili aj Londýn. Práve tá časť v Londýne mňa osobne veľmi bavila, bolo to ako z príručky "Ako sa nenechať oklamať marketinogvými ťahmi na Airbnb". Chloé sme sprevádzali okrem práce prevažne na vidieku medzi vinicami, kde sa jej od základov začal otáčať celý život. Páčilo sa mi, že autorka sa nesnažila silou mocou do príbehu vložiť odkaz na vinice a podobne, aj napriek tomu, že časť príbehu sa odohrávala práve tu. Áno, boli tu spomenuté, áno, postava pila víno, ale táto linka netvorila gro Chloéinho príbehu, pretože autorka viackrát aj cez iné postavy zdôraznila, že postava sa vínu jednoducho nerozumie, má jej byť len inšpiráciou, preto nás ani nezaťažovala jeho podrobnými opismi.
Originálny bol aj spôsob, akým sa autorka tieto dva príbehy rozhodla poňať, zatiaľ čo Chloein príbeh bol podaný priamo jej očami, Constance sa k nám prihovárala pomocou jej denníka. Toto striedanie "charakterov" zvládla, a ako celok sa to krásne dopĺňalo, čiže to nebolo vôbec rušivé. Musím tiež vychváliť aj krásnu obálku, ktorá sa opäť veľmi vydarila, ale predsa len, nájdem aj menšiu kritiku. Veľmi ma rušilo, že priama reč bola označená pomlčkou, v knihe mi absentovali úvodzovky, a preto som mala niekedy problém odlíšiť, čo si postava iba myslí, a čo už naopak rozpráva. Dlhšie mi trvalo, kým som si na tento spôsob prevedenia zvykla aj keď viem, že je zaužívaný. V knihe, ktorá je postavená prevažne na opisoch mi to nevadí, ale tu bolo dosť dialógov, dokonca aj v tej denníkovej časti.
Knihu radím medzi oddychovky. Z edície Za láskou by som ju jej štýlom prirovnala skôr k ľahším čítaniam, ako napríklad Za láskou do Paríža a Láska na francúzskom vidieku. Ak sa prederiete cez pomalší úvod, určite neoľutujete a ako postavy, tak aj prostredie si určite zamilujete.
Knihe dávam 4⭐️/5.
KNIHU ODPORÚČAM ČITATEĽOM, KTORÍ MAJÚ RADI ROMANTICKÉ, VTIPNÉ PRÍBEHY Z PROSTREDIA FRANÚZSKA.
Obsahové varovanie:
° podvádzanie partnera
° šikana a bodyshaming v rodine
Pozitíva knihy:
+ vtipná
+ oddychovka
+ štýl písania
Negatíva knihy:
- pomalší rozbeh
- forma uvádzania priamej reči, ktorá sa strácala v texte
Originálny názov: Je peux très bien me passer de toi
Názov: Niekedy je pekné, že ma miluješ
Autor: Marie Vareille
Počet strán: 304
Rok vydania: 2023
Väzba: brožovaná väzba
Vydavateľstvo: Metafora (GRADA)
ISBN: 9788080905149
ZA POSKYTNUTIE KNIHY NA RECENZIU ĎAKUJEM VYDAVATEĽSTVU GRADA
Kliknutím na obálku knihy si môžete zakúpiť knihu: