Pandora

03.01.2023

Vždy ma fascinovala grécka mytológia, a tiež ma stále fascinuje Anglicko, vo všetkých jeho historických podobách.

V knihe Pandora som dostala oboje - grécku mytológiu v časoch Anglicka na prelome 18. a 19. storočia. Nájsť prienik medzi týmito dvoma zdanlivo nespojiteľnými témami sa zdá byť nemožné, ale myslím, že autorke sa to podarilo. Téma gréckej mytológie sa niesla na pozadí celého príbehu, no nebola podaná nútenou formou, netvorila väčšie jadro príbehu a stále sme vedeli, že sa nachádzame v Londýne.

Hlavná postava, Pandora, je dcérou významných starožitníkov, ktorí sa venovali práve objavovaniu gréckych artefaktov. V Londýne viedli starožitníctvo, ktoré však po ich tragickej smrti prevzal jej strýko Hezekiah, ktorý sa stal aj Pandorinim opatrovníkom, Ten však zmenil starožitníctvo na šmelinárstvo, a predával falzifikáty, ktoré zákazníkom predkladal, ako vzácne starožitnosti. Zaujímal sa však aj o tie pravé artefakty, ktoré však chránil ako oko v hlave a obchodoval s nimi na čiernom trhu. Jedným takýmto artefaktom sa stala tajomná amfora, takzvaný pitos. Pandora sa venovala aj amatérskemu šperkárstvu a práve pitos sa jej stane predlohou na novú kolekciu inšpirovnú práve gréckym antickým obdobím. Ako sa však ukáže, pitos v sebe obsahuje oveľa viac tajomstiev, ako sa zo začiatku mohlo zdať. Toto tajomstvo sa pokúsi odhaliť Elijah, mladý kníhviazač, ktorý sa márne pokúša dostať sa do Spolku starožitníkov. Práve pitos sa mu môže stať vstupenkou do sveta odborníkov na starožitnosti, no všetko sa skomplikuje, keď sa objaví správa, že tajomný pitos by mohol byť povestnou Pandorinou skrinkou, ktorej odhalením sa otvorili všetky nešťastia, ktoré sa v jej okolí začali diať. Zdá sa, že jedinou osobou, ktorá je pred mágiou pitosu chránená, je samotná Pandora, ktorá nesie meno práve po pôvodnej majiteľke pitosu.

Kniha je rozdelená na tri časti a msím povedať, že minimálne tá prvá sa na môj vkus veľmi ťahala. Bola akýmsi úvodom do celého príbehu, v ktorom sme postupne spoznávali postavy a autorka načrtla aj tajomnú záhadu okolo celého pitosu. V tejto časti sme si mohli iba domýšľať rôzne teórie o pohnútkach Hezekiaha.

V druhej časti knihy už prišlo k väčšej akcii a čítala sa oveľa rýchlejšie. Všetko do seba začalo zapadať, a čitateľ už dostáva jasnejší obraz o samotnom pitose, vidno zmenu správania postáv, a tiež aj cítiť čoraz väčšiu zápletku a tajomno.

Tretia časť už bola zavŕšením celého pátrania po pôvode pitosu, priniesla posledné dôležité informácie a tiež záverečnú drámu. Pandora a Elijah tiež posunuli dovtedy nenápadnú a veľmi miernu romantickú linku ďalej.

Postavy boli vyskladané dobre. Páčila sa mi Pandorina húževnatosť a to, že sa ani pri neúspechu nedala odbiť a išla si za svojím cieľom. Bola postavou, s ktorou som sa vedela stotožniť a fandila som jej. Páčil sa mi aj jej vzťah so strakou Hermes, ktorá bola jej najlepším priateľom, a myslím, že autorka vtáka zvolila výborne. Šperkárka s vlastnou strakou, ktorá jej nosí drobné komponenty na návrh jej šperkov? Výborné! Postava Elijaha mi zo začiatku prišla skôr utiahnutá, no postupne spolu s odhaľovaním tajomstiev pitosu rástol aj jeho záujem a aktivita. Bolo mi však smiešne, ako nevidel značný záujem jeho priateľa o jeho spoločnosť. Strýko Hezekiah bol od začiatku vykreslený tak, aby vám bol nesympatický a vyslovene sa vám hnusil. Aj toho autorka podchytila dobre.

Musím povedať, že kniha bola napísaná dobre, po spomínanom zdĺhavejšom úvode sa dej a celý príbeh posunul, oveľa viac sme cítili mytologickú časť príbehu, samozrejme najmä kvôli pitosu kedy nám autorka prerozprávala pôvodnú legendu o Pandorinej skrinke. Nečakajte však iné grécke príbehy, tým autorka nevenovala takmer žiadnu pozornosť. Zaujímavé boli aj fakty ohľadom samotného starožitníctva. Tiež šperkárska časť príbehu bola zaujímavým doplnením. Autorke sa podarilo vytvoriť celkom pekný obraz Anglicka v období začiatku 19. storočia, dej prepojila so vznikajúcou krízou skrz Napoleonove vojny, čiže po historickej stránke bola zvládnutá dobre.

Čo ma trošku v knihe rušilo bolo veľké množstvo pomlčiek (prístavkov) takmer na každej strane. Niekedy boli vedľajšie vsuvky, ktorými chcela autorka priblížiť prostredie, či to, čo aktuálne postavy rodili, úplne zbytočné, prípadne by si zaslúžili radšej tú vetu naviac. Viackrát sa mi stalo, že som si vetu musela prečítať viackrát, pretože prístavok uprostred vety ma vyhodil z konceptu a stratila som niť. Myslím, že sa dal ich počet znížiť minimálne o polovicu.

Kniha má síce pomalší dej, ale určite má čo čitateľovi ponúknuť. Prelínanie deja vždy z pohľadu inej postavy jej dodáva trošku viac dynamiky, kedy môžeme pochopiť úmysly aj iných postáv, a vidieť tak ich plány. Autorka spojila viacero zaujímavých tém do jedného čitateľného celku, a vďaka poznámke v závere knihy je vidno, že si dala na príprave skutočne záležať. Historické prepojenia vysvetlila dôveryhodne, uviedla zdroje, a aj keď miestami musela časové obdobie trošku posunúť, v samotnm príbehu to vôbec nevidno.

Knihe dávam 3,5 ⭐️/5.

KNIHU ODPORÚČAM ČITATEĽOM, KTORÍ MAJÚ RADŠEJ POMALŠÍ DEJ, MINIMÁLNU ROMANTICKÚ DEJOVÚ LINKU A OBĽUBUJÚ HISTÓRIU V KNIHÁCH.