Polícia v rukách mafie

Ak ste si niekedy naivne mysleli, že zložky štátu sú vo svojej podstate čisté ako krištáľ, a nevinné ako novorodenec, odporúčam vám prečítať si tvorbu Peťa Šlosera. Vytriezvenie príde rýchlejšie, ako daňová kontrola, keď nestihneme termín odovzdania daňového priznania.

OK, môžeme sa utešovať, že veď to je LEN kniha, no verte mi, čím viac budete čítať, tým viac si budete hovoriť "To mi niečo pripomína..." .

Ešte zo strednej školy si pamätám, že zatiaľ čo výkonnú funkciu v našom štáte tvorí vláda, polícia vykonáva bezpečnostnú funkciu, pričom tieto dve zložky majú od seba fungovať nezávisle, čiže si nemajú navzájom zasahovať do svojich kompetencií. Vláda má rozhodovať bez nátlaku zo strany polície, pretože ľahko by sme sa tak mohli stať policajným štátom. No tiež vláda nesmie zasahovať do práce polície a diktovať si podmienky, či zasahovať do vyšetrovania, pretože potom môžeme štát označiť ako korupčný. A najhoršia možnosť je, keď sa do toho zapletie mafia a nastane kombinácia. Mafia má vplyv na vládu, tá následne zasahuje do kompetencií polície, ktorá sa tak nepriamo ocitne v rukách mafie a máme tu krásny príklad mafiánskeho štátu. 

Síce sa odvolávam na učivo strednej školy, ale presne o tom poslednom je aj kniha Polícia v rukách mafie. Autor nám v príbehu ukazuje, ako málo stačí na to, aby istá skupina ľudí ovládla bezpečnostnú zložku štátu a vytvorila tak zo svojich kšeftov nedotknuteľný monopol. Slovami klasika "Vyhraj voľby, môžeš všetko" sa riadime aj v tejto knihe. Ochrana mafiánov/ vrahov, zastrašovanie podnikateľov a hrubá manipulácia s výpoveďami, či dokonca s dôkazmi. 

Stačí, ak za policajného prezidenta dosadíte toho správneho človeka, v našom prípade Tibora, teda pardón Libora Kaspera, ktorý je zhodou okolností švagrom Nora, ach, nejako sa mi to pletie, Roba samozrejme, Roba Medera. Tomu zase šéfuje F(e). Rus, mafiánska hlava v príbehu, ktorý to celé z diaľky ovláda. "Našťastie" všetko sú to iba vymyslené knižné postavičky, však?  Samozrejme, postavy v príbehu sú úplne fiktívne, je naozaj len náhoda, že sa tak veľmi podobajú na tie z reality. 

Takto sa môžeme utešovať, ale predsa len, podobne ako ja, neubránite sa porovnávaniu, skúmaniu koho tým autor myslel a premýšľaniu, či naozaj až do takejto miery je možné mať vplyv na policajné vyšetrovanie. Akákoľvek snaha niečo dokázať alebo ochrániť svedka bez rizika pomsty bolo v knihe nemožné. Neutajilo sa nič, aj keď sa obišli priame príkazy, pretože v konečnom dôsledku sa vždy všetko dostalo k tým, ktorí mali vplyv a vedeli s tým niečo urobiť. Nepomohlo k tomu ani zriadenia PAKA, ktorá mala kontrolovať práve kauzy na Slovensku, no ako sa ukázalo, práve cez ňu sa informácie o vyšetrovaniach dostávali ďalej.

Postavy v príbehu sú charakterovo jasné hneď, ako sa s nimi prvý krát stretnete. Presne viete, kto je "krivák", ako autor rád tieto postavy nazýva, a kto naozaj stojí na tej správnej strane zákona.  Vyšetrovatelia Pilát, Michel, Cyprich a nad nimi Tvrdý si vás získajú hneď. V prehnitom systéme polície sú tým žiarivým bodom, na ktorý upierate svoju nádej v šťastný koniec. Naopak, Kasper, Meder, Princ, Hnát, Rus a iní sú presne tou bažinou do ktorej sa nechcete dostať. V prvej knihe som mala problém s príliš veľkým počtom postáv, v ktorých som sa strácala. V tomto smere sa nezmenilo nič, stále je tu veľmi veľa postáv, ale dokážete sa medzi nimi oveľa ľahšie orientovať. 

Musím tiež povedať, že autorov štýl sa mi oproti prvej časti páči viac a vidno aj určité posuny. Stále niektoré dialógy pôsobia miestami kostrbato, ale vôbec ma to nerušilo, práveže pri niektorých postavách mi to prišlo aj cielené. Na samotnej dynamike príbehu to nič neuberá a počty strán do konca vám rýchlo miznú pod rukami. Veľmi tomu pomáha aj krátkosť kapitol. Miestami na mňa kapitoly naozaj pôsobia ako policajné spisy, v ktorých sa dozvieme to najdôležitejšie, čo beriem ako plus. Nestrácame tak čas zbytočnými opismi, motaním sa v kruhu, ale dostávame tak len informácie potrebné pre samotný dej. 

Osobne som pri čítaní tohto príbehu cítila zmes emócií, od znechutenia, až po zúfalstvo a konečné rozhorčenie, že sa vlastne nič nevyriešilo. Veľa ľudí mi v živote povedalo, že som mala ísť za policajtku kvôli môjmu zmyslu pre spravodlivosť a nutnosť dodržiavať pravidlá, ale po dočítaní knihy mi je jasné, že takto to v polícii asi nefunguje. Môžete mať dobré úmysly, vyblýskaný charakter, morálny kompas, ale niekedy je to tak - nech sa snažíte akokoľvek, vyššia moc vás dokáže udupať. Slabšie povahy rezignujú, silnejšie sa vzoprú a bojujú ďalej. Som zvedavá na pokračovanie pôsobenia našich hrdinov v ďalšej časti, no či sa teším? Nepriateľ je mocný, takže ma čaká asi ešte pár nervov. 

Knihe dávam 4,5⭐️/5 (bližšie k 5), pretože možno svojou štruktúrou nepatrí k literárnym elitám, ale má veľmi veľký dosah na spoločnosť, ktorá vďaka nej môže otvoriť oči. Môžeme sa totiž utešovať, že je to veľmi reálne napísaná fikcia, no pocit, ktorý vo vás čítanie príbehu vyvolá rozhodne fiktívny nie je. 

Autor je bývalý policajt, prečítajte si, čo si myslím o jeho prvej knihe Mafiánska poprava.

Názov: Polícia v rukách mafie

Autor: Peter Šloser 

Počet strán: 408

Rok vydania: 2020

Väzba: pevná väzba

Vydavateľstvo: IKAR

ISBN: 9788055173603

KNIHU ODPORÚČAM AK MÁTE RADI POLITICKÉ TÉMY, POLICAJNÉ PROSTREDIE  A PRÍBEHY S NÁMETOM ČERPANÝM Z REALITY.

A AK STE OTVORENÝ REALITE NA SLOVENSKU.

Obsahové varovanie:

° smrť, násilie

° korupcia, vydieranie

Pozitíva knihy:

+ autentickosť príbehu

+ odhaľovanie reálneho stavu

+ spoločenské témy

Negatíva knihy:

- slabšie dialógy medzi niektorými postavami