Rande na slepo
Čo vy a rande na slepo?
Kniha Rande na slepo podľa obálky sľubuje akčnú romantickú komédiu, ale priznám sa, u mňa to moc nefungovalo. Pre mňa to nemalo tú správnu vyváženú kombináciu akcie, romantiky a komédie. Zatiaľ čo akcie tam bolo na môj vkus až priveľa, miestami mi prišla až násilne vsunutá, romantiky tam bolo akurát, a prirodzeného humoru by som privítala oveľa viac, pretože v spojitosti s tou akciou mi to proste nešlo dokopy.
Poznáte tie videá, ktoré začínajú úplne nevinne, ale skončia sa úplnou katastrofou. Niečo ako - idete variť praženicu, ale najprv vám spadnú všetky vajcia, jedno hrdinsky zachránite, ale vylejete celý olej, na ktorom sa pošmyknete a začne vám horieť rukáv, pri tom podpálite záclonu, začne horieť celý byt, a potom je konečný pohľad na vyhorený dom, pred ktorým stojíte s jedným zachráneným vajíčkom v ruke. Presne takto na mňa pôsobila aj táto kniha. Zmes absurdných udalostí, ktoré samé o sebe možno vyznejú vtipne, ale ako celok pôsobia trápne. A pritom to začalo tak dobre a námet mal výborný potenciál...
On - spisovateľ Filip, neschopný nájsť si frajerku, opäť raz ide na rande cez zoznamku, ktoré mu dohodli jeho súrodenci. Ona - večne problematická Lea, ktorá zneužije situáciu a vydáva sa za objekt Filipovi stretnutia. Už prvé rande skončí fiaskom a začína sa kolotoč neustálych problémov, a keď vravím kolotoč, naozaj je to riadna centrifuga. Príbeh vám nedá žiadnu možnosť nadýchnuť sa, pretože situácie sa na seba nabaľujú takmer každou stranou - obyčajná prvotná naháňačka vyústi v konečnom dôsledku až k mŕtvolám, a vy sa len chytáte za hlavu, čo všetko sa dá ešte do príbehu vtesnať. Príbeh bol totiž mixom úplne všetkých akcií, ktoré poznáme z amerických filmov- intrigy, drogy, stripbar, mafia, chýbal tuším už len obchod s bielym mäsom. Menej je však niekedy viac.
Príbeh odľahčujú dialógy, najmä teda vedľajších postáv, ktoré tomu celému dali príjemné oživenie deja. Irónia a sarkazmus v podaní Viktora a Soni boli výborné a tieto postavy si vás získajú a budú vám naozaj sympatické, čo sa však nedá povedať minimálne o hlavnej hrdinke - jej absolútna absencie zmyslu pre zodpovednosť, ignorácia faktu, že ohrozuje všetkým okolo seba, vás miestami donútia krútiť hlavou, pretože ako hlavná postava Lea pôsobila maximálne nevyzreto. Ďalšia postava, ktorá ma maximálne iritovala bola postava Iskry - "tupej blonďavej novinárky". Stereotyp, ktorý v tomto prípade autor použil nás doviedol len k tomu, že scény s Iskrou na mňa pôsobili ako vata, a neviem teda, či Iskra mala v deji predstavovať nejakú humornú zložku, pretože pri jej scénach mi bolo trápne a gúľala som očami, až ma boleli. Je totiž jasné, že AŽ taký tupý naozaj nie je nikto, a mne sa celkovo nepáči, keď sa autori držia v definovaných spoločenských škatuľkách - napríklad už spomínanej stereotypnej témy "blondíny". V príbehu už ozaj chýbal len stereotyp o negramotných policajtoch.
Aby som nebola len negatívna - zaujímavosťou bolo čítať úryvky zo spisovateľského zákulisia, čo mňa osobne bavilo. Myslím, že pri opise negatívnych skúseností a absencii možností, ktoré sa autorom častokrát dostáva, vychádzal autor aj zo svojej skúsenosti, a preto minimálne kapitola o besede a jej plánovaní na mňa z celej knihy pôsobila najreálnejšie a najzaujímavejšie. To mi dáva pocit, že o situáciách, ktoré autor pozná, alebo sú mu nejakým spôsobom blízke sa autorovi píše najlepšie a mal by sa držať tohto žánru. Aj kniha musí totiž dávať logiku, a tu, okrem spomínaných spisovateľských skúseností, nič iné logiku nedávalo.
Nesadli mi ani príliš dlhé kapitoly, začítavalo sa mi preto ťažšie, frustrovalo ma, keď som videla koľko mi toho v kapitole ešte ostáva a reálne som mala pocit, že keď si nedám prestávku a nezmením knihu dostanem čitateľskú krízu. 292 stranová kniha s 9 kapitolami - to je cca 33 strán na jednu kapitolu. V iných príbehoch by mi to možno nevadilo, ale tu som sa premáhala čítať ďalej. Ku koncu to však už (našťastie) ubúdalo rýchlejšie. Ak by kniha bola predloha k nejakému filmu, viem si to predstaviť ako akčnú večernú komédiu, pri ktorej by sme sa fakt nasmiali, ale ako kniha mi to, bohužiaľ, nesadlo.
Napriek tomu má autor zaujímavý štýl písania a určite si v budúcnosti od neho ešte niečo prečítam - už len kvôli tomu, aby som vedela, či všetky jeho diela pôsobia na mňa silene, alebo som sa proste dostala len k nesprávnemu výtlačku.
Verím, že svojich čitateľov si kniha určite našla a nájde, mňa však nepresvedčila tak, aby som ju odporúčala alebo mala chuť po nej siahnuť opäť.
Názov: Rande na slepo
Autor: Marek Zákopčan
Počet strán: 292
Rok vydania: 2017
Väzba: pevná väzba
Vydavateľstvo: Elist
ISBN: 9788081970115