Road trip

Úprimne, neviem, čo si o tejto knihe myslieť, a pri rozmýšľaní o nej si pripadám, ako schizofrenik, pretože aj sa mi páčila, ale aj ma neskutočne rozčuľovala. 

Kniha podľa názvu v sebe nesie tému cestovania, no nebolo to typické plánované zážitkové cestovanie, ale skôr netradičná zhoda náhod, ktorá spojila dokopy ľudí, ktorí už majú za sebou určitý príbeh, s nie príliš šťastným koncom. Po autonehode cestou na svadbu kamarátky sa v jednom malom Mini Cooperi stretne Addie, jej sestra Deb, jej bývalý Dylan, jeho "najlepší" priateľ Marcus a cudzinec Rodney. Na tom by možno nebolo nič čudné, keby vzťahy medzi štvoricou zúčastnených neboli na bode mrazu po nepeknom rozchode Addie s Dylanom, kedy na ňom mal vo veľkom podiel práve Marcus. Táto zmeska ľudí tak zaručuje cestu plnú trápnosti, vo vzduchu visí veľa nevypovedaného a problémy prichádzajú zrovna vtedy, keď ich účastníci zájazdu najmenej potrebujú. No na druhej strane sa im naskytne možnosť a priestor otvoriť Pandorinu skrinku a odhaliť tak témy, pred ktorými sa všetci snažili utiecť.

Nechápem, ako môže niekto napísať, že kniha je "milá letná romantika", pretože od milého a od veľkej romantiky to podľa mňa malo pekne ďaleko a kniha skôr v čitateľovi vzbudzuje miestami úzkosť nad zaslepenosťou hlavného hrdinu a toxicitou jeho najlepšieho priateľa, či chuť oboch ich prefackať. Každého samozrejme z iného dôvodu - jeden nech sa konečne rozhodne sám za seba, a druhý nech prestane nezdravo obmedzovať ľudí okolo seba. Netvrdím, že kniha nie je dobrá, to vôbec nie. Čím viac sa do nej začítavate, tým viac ste zvedaví na rozuzlenie a dôvody toho, prečo sme sa vlastne dostali tam, kde kniha začína. Prekúsnite chaotický a nie moc záživný začiatok, a všetko to postupne príde, až sa nebudete od knihy vedieť odlepiť.

Autorka výborne napísala charaktery postáv - najmä Marcus bol pre mňa najviac odhalenou postavou, a neprešla kapitola, kedy by som v rámci štafety nenapísala "To je idiot!". Bol totiž presne typom človeka, ktorému by ste sa v bežnom živote najradšej oblúkom vyhli. Extrémne toxický manipulátor, ktorý mal svoju obeť v podobe jeho najlepšieho priateľa prečítaného tak, že presne vedel kedy mu má čo povedať, aby dosiahol svoje. Dokonca to dotiahol až do konca - dosiahol. že Dylan sa napokon rozišiel s Addie. Dôvody, ako k tomu prišlo písať nebudem, ale autorka pasáže s ním napísala tak dobre, že ak ste čo i len trochu vnímaví na takýto typ ľudí, už od začiatku príbehu zo stránok knihy cítite, že s tým človekom niečo nie je v poriadku a chcete sa od neho držať čo najďalej, čo samozrejme nie je možné. Aby som však Marcusa nevykreslila iba ako negatívnu postavu, pasáže s ním boli miestami naozaj vtipné a zasmejete sa. V tej jeho absencii pochopenia emócii druhých ľudí totiž vždy povedal vtipnú hlášku, ktorá dala každej trápnosti tú povestnú čerešničku.

Addie a Dylan, dve hlavné postavy, ktorých vzťah nabral rýchly spád počas letných prázdnin. Keď spolu začali chodiť, mali obaja 21 rokov, keď sa opätovne stretávajú sú už dospelejší a vyzretejší, čo je zjavné zo stránok knihy. Dylana máte niekedy chuť chytiť za ramená a zatriasť ním, aby sa spamätal, ale osobne ho vnímam ako obeť. V príbehu bolo poukázané aj na nefunkčňosť rodiny, v ktorej vyrastal a práve preto sa aj on utiekal k Marcusovi. Trpel nedocenením od vlastného otca, a nieslo sa to s ním celou knihou. Addie naopak potrebovala čas na odpustenie, pochopenie zložitej situácie nielen u Dylana, ale aj Marcusa a zo všetkých zúčastnených mi bola povahovo najbližšie.

Čo trošku autorke vyčítam, že v knihe zľahčila tému nebezpečného stalkovania druhých osôb. Nebudem prezrádzať o čo konkrétne ide, ale chýbalo mi trošku väčšie "potrestanie" alebo prejavenie odporu voči takejto osobe. V knihe sa to obišlo pomerne bizarnou situáciou a nemyslím, že daná osoba sa z toho nejako poučila. 

V knihe nejde o typickú romantiku, aj keď sa v nej objavujú aj romantické prvky. Hľadanie a znovuobjavenie stratenej lásky, ktorá je schovaná v citoch, ktoré nikdy nezmizli, je totiž podané nenásilnou a prirodzenou formou. Autorka si pomohla v štýlom striedania minulosti a prítomnosti a tiež pohľadom oboch hlavných aktérov, preto sme príbeh mohli pochopiť z každej strany. Naprieč celým dielom poukazuje na nebezpečný toxický vzťah, ktorý nemusí byť len vo vzťahu medzi partnermi, ale ja medzi kamarátmi, a tiež na potrebnú terapiu a čas na zotavenie po zotrvávaní v takomto priateľstve. Neukazuje však len na obeť, ale aj na "vinníka", pri ktorom tiež opisuje potrebu terapie a práce samým so sebou. Okrem toho sa mi páči nenápadný odkaz na podporu dojčenia. 

Od autorky som mala možnosť čítať knihu Spolubývajúci, a páčila sa mi, preto som si chcela prečítať aj ďalšiu jej knihu. Nesklamala ma, aj keď chaotický a zo začiatku trošku nezáživný príbeh si potreboval získať moju pozornosť trošku dlhšie, ako jej prvá spomenutá kniha. Napriek tomu knihu odporúčam, pretože v čitateľovi dokáže vyvolať naozaj pestrú škálu emócii a príbeh nie je otrepaný. Knihe dávam 4⭐️/5.

Poznámka na záver: Autorka mohla v príbehu použiť iný typ auta, naozaj nie je fyzicky možné, aby sa 5 dospelých ľudí, z toho 3 muži, zmestili aj s taškami, kuframi, odsávačkou na mlieko, chladiacim boxom na mlieko a plnou kabelou sladkostí do malého Mini Cooperu.

Originálny názov: Road trip

Názov: Road trip

Autor: Beth O´Lear

Počet strán: 416

Rok vydania: 2022

Väzba: pevná väzba

Vydavateľstvo: IKAR

ISBN: 9788055182865