Sanatórium

Kniha Sanatórium ma zaujala predovšetkým svojou anotáciou - bývalé starobylé sanatórium na liečbu tuberkulózy prerobené na päť hviezdičkový hotel, v ktorom začnú miznúť ľudia? WOW, také ja môžem.

A veru prostredie, v ktorom sa príbeh odohrával, sa autorke podarilo vykresliť naozaj desivo. Knihu som čítala v štafete, a tak ma trošku zarazilo, že žiadne dievča predo mnou si nevšimlo ten morbídny opis hotela a vlastne som bola jediná, ktorej to prišlo cez čiaru- sterilné prostredie a biele steny, na ktorých boli ako dekorácie zavezené bývalé artefakty z liečebne v podobe rôznych nástrojov. Úprimne, byť návštevník hotela, ktorý príde na recepciu a toto vidí, asi sa hneď otočím a idem preč. Na pokoji by mi rozhodne nepridávalo ani počasie v švajčiarskych Alpách - blížiaca sa snehová víchrica a lavínové nebezpečenstvo. Atmosféra, ktorá priam napovedá, že sa niečo stane. 

Elin, vyšetrovateľka, ktorá však momentálne čerpá pracovné voľno kvôli nevydarenému poslednému prípadu, je so svojím priateľom pozvaná na zásnubný večierok svojho brata. Nemá s ním dobré vzťahy, ich rodinu poznačila tragédia, ktorá sa odohrala v detstve, a za ktorú viní práve svojho brata. No tentokrát sa stretnutiu nevyhne a tak prijme pozvanie. No zrazu začnú miznúť ľudia a medzi nimi je aj jej budúca švagriná Laura. Nikomu na pohode nepridá ani fakt, že postupne sa začnú objavovať aj mŕtvoly. A tak Elin, odrezaná od sveta a spolu s pár ľuďmi uviaznutá v odľahlom hotely začína vyšetrovanie. Celé to však komplikuje fakt, že ako anglická vyšetrovateľka nemá vo Švajčiarsku žiadne právomoci a kvôli lavíne jej nemôže prísť nikto na pomoc. Začína sa boj na život a na smrť a hra o čas, pretože čím bližšie k vyriešenie Elin je, tým viac začína byť pátranie nebezpečné aj pre ňu a jej blízkych. 

S postavou Elin som však mal problém. Nevedela som sa s ňou stotožniť a v niektorých pasážach knihy som ju považovala za hlúpu a pýtala som sa samej seba, ako môže táto žena robiť vyšetrovateľku? Ak by nemala pri sebe mobilný telefón, bola by pravdepodobne už aspoň 2x mŕtva. Navyše trpí silným PTSD nie len po jej poslednom prípade, ale už od jej detstva, preto osobne nechápem, ako takáto labilná osoba môže byť vyšetrovateľka. Ale OK, ak sa nad to povznesiem, keď sa dostala do prípadu vedela byť niekedy aj racionálna a všímala si rôzne detaily. Nepáčilo sa mi však, ako sa správala k svojmu priateľovi Willovi, ktorý naopak patril k mojim obľúbeným postavám. Až keď bol v skutočnom ohrození začala si uvedomovať, aké má šťastie, že ho má pri sebe. 

Pri pozornom čítaní sa vám nemôže stať, že vraha a páchateľa neodhalíte. Ku koncu je to už veľmi okaté, napriek tomu autorka dokázala prekvapiť rôznymi spojitosťami aj s inými osobami, ktoré boli do toho zapletené a vôbec by vám ani nenapadli. Motív, pre ktorý dotyčná osoba vraždila však bol pre mňa trošku pritiahnutý za vlasy. Snažím sa vinníka chápať, ale aj tak si nemyslím, že motív je natoľko silný, aby mohol spustiť hotovú krvavú nechutnú pomstu, v ktorej trpia aj nevinní. 

Samotný príbeh bol však napísaný dobre. Dynamika mu rozhodne nechýbala, a autorka si vďaka krátkym kapitolám dokázala udržať pozornosť čitateľa. Ak patríte k tým čitateľom, ktorých bavia stále nové a nové objavenia na konci kapitoly, kniha sa vám bude určite páčiť. Prirovnala by som ju k Miznúcim dievčatám, pretože keď sa príbeh rozbehne, stále sa tu niečo deje a odhaľujú sa nové súvislosti, zvraty a objavy. Aj napriek tomu, že kniha má vyše 400 strán je tak dokážete mať prečítanú pomerne rýchlo. Nečakaný záver vás navyše donúti počkať si na pokračovanie, pretože autorka sa s čitateľom pekne zahrala, a na konci zisťujeme, že besnenie v bývalom sanatóriu nebolo jedinou hrozbou, ktorej čelila hlavná postava, ale v pozadí toho celého sa na ňu chystá pravdepodobne niečo oveľa desivejšie. Knihu odporúčam všetkým milovníkom trilerov a detektívok. Dávam jej 4⭐️/5.

Originálny názov: The Sanatorium

Názov: Sanatórium

Autor: Sarah Pearse

Počet strán: 432

Rok vydania: 2022

Väzba: pevná väzba

Vydavateľstvo: IKAR

ISBN: 9788055180342