Skrinka času
Opäť ďalšia kniha, ktorá ponúka priestor na zamyslenie sa nie len nad spoločnosťou, ale aj nad smerovaním vlastného života.
Svet zaplavili tajomné skrinky, ktoré skrývajú obyčajné povrázky. Ako sa ukáže, dĺžka povrázku určuje dĺžku života jedinca, ktorému patrí - buď si krátkopovrazec alebo dlhopovrazec. Ako to už býva zvykom z povrázkov sa ihneď stane spoločensko-politická téma, kedy na povrch vyplávajú mocenské ambície ľudí určovať, kto je pre spoločnosť prínosnejší a kto je naopak jej ťarchou. Autorka nám v knihe predstavuje osudy 8 ľudí, každý s inou dĺžkou povrázku, takže máme možnosť čítať, ako to prežívajú obe skupiny. Každý jeden z nich má iný postoj k životu a tým aj k samotným skrinkám.
Stretávame sa s dlhopovrazcami - Ninou, Anthonym, Jackom, krátkopovrazcami - Hankom, Maurou, Javierom, Benom a jednou osobou, ktorá sa rozhodla svoju skrinku neotvoriť - Amie. Majú medzi sebou rôzne prepojenia - rodinné, partnerské, skupinové, a niektoré prepojenia ich povrázkov sa nám otvorili až v závere knihy. Každý jeden z nich vníma dĺžku svojho povrázku rozdielne a zatiaľ čo niekto sa rozhodne z dĺžky povrázkov spraviť spoločenskú tému a postaviť si na nej politickú kampaň, ďalší sa rozhodne využiť svoj pridelený čas naplno a iní sú postavení pred časomieru, ktorá sa blíži ku koncu a rozhodnú sa preto vytvoriť podpornú skupinu. Vnímanie a postoj k dĺžke povrázku je u každého rozdielne, no aj keď si to spočiatku neuvedomujú všetkých spája jedno - smrteľnosť.
Okrem samotného faktu, že všetci sa raz z tohto sveta pominieme a nikto nie je nesmrteľný, rozdiel je len v dĺžke života, však autorka upriamuje pozornosť hlavne na kvalitu nášho života a tomu, čomu venujeme energiu. Celou knihou sa nesie otázka, či by sme so svojím životom spravili niečo iné, keby sme vedeli odmerať jeho presnú dĺžku. Ak by človek vedel, že ho čaká v 25 koniec, šiel by radšej študovať na VŠ alebo by precestoval svet? Ak by žena vedela, že sa nedožije 35 porodila by deti? A keby podnikateľ vedel, že dostane infarkt v 40 strávil by toľko času v práci namiesto toho, aby bol doma s rodinou? Práve v príbehoch krátkopovrazcov sme mali možnosť vnímať dosah silných osobností na spoločnosť. aj keď ich životy sa skončili veľmi skoro, no nemali to ľahké.
To je druhý aspekt knihy, ktorý autorka výborne obsiahla - morálny dopad skriniek na ľudí a silné delenie spoločnosti, ktoré nastalo. Nemôžem si pomôcť, možno kvôli čerstvým spomienkam, ale príbeh mi v mnohom pripomínal obdobie Co*idu, kedy očkovaní mali väčšie možnosti ako neočkovaní, no ak nazrieme do histórie - delenie spoločnosti tu bolo stále skrz diskrimináciu v rôznych podobách - pohlavie, rasa, náboženstvo. Faktom je, že spoločnosť nezmeníme, čo ale dokážeme zmeniť a na čo apeluje aj kniha je postoj jednotlivca. Hrdlo mi zvieralo, keď som čítala o obmedzeniach, často úplne nelogických, ktoré dlhopovrazci v presvedčení o vlastnej pravde aplikovali na krátkopovrazcov. Obmedzenie zdravotných poistení - lebo veď aj tak nebudú dlho žiť, tak sa ich neoplatí ani liečiť, zákaz práce na vysokých postoch, pretože sú zraniteľní a lídri musia byť nezlomní, partneri dlhopovrazci sa rozchádzali s tými s krátkymi povrázkami, pretože nevideli istotu vzťahu a predstavovali si inú budúcnosť. Často až dystopické kroky, no čo je horšie, že si celú dobu uvedomujete, že takto presne by to vyzeralo v skutočnosti.
Trefné poznámky, hlboké myšlienky a veľa podnetov na zamyslenie, ktoré kniha obsahuje núti človeka k sebareflexii a kladie mu podvedomé otázky, ako by sa zachoval on nie len vo vzťahu k skrinkám, ale aj k ostatným ľuďom. Morálne a spoločenské dilemy tvoria základnú kostru príbehu. Odkrývajú hlboko zakorenené predsudky a zároveň nadradenosť určitých skupín v DNA spoločnosti voči zdanlivo "slabším" jedincom. A práve to robí túto knihu zaujímavou.
Každá jedna postava spomínaná vyššie mala pre príbeh iný, osobitný význam a nastavovala nám zrkadlo z inej stránky. Inak koná človek, ktorý je politik a situáciu zneužije na svoje ciele, inak doktor, ktorý zachraňuje životy a inak učiteľka, ktorá má dosah na vzdelanie detí. Každý musel prekonať svojich vlastných démonov, no nakoniec každý jeden z nich prišiel na to, že nezáleží na tom, ako dlho budeme na tomto svete žiť, ale čo tu po sebe zanecháme - či si nás blízky budú pamätať ako hrdinov, alebo ako tých, čo stáli na čele davu v diskriminácii iných.
Príbeh nie je písaný ako ucelený dej, ale skáčeme medzi rôznymi postavami, preto je možno niekedy ťažšie sa orientovať v časovej osi, no autorke sa podaril husársky kúsok, keď dokázala prepojiť osudy všetkých postáv tak nenútene, ale zároveň veľmi emotívne, že vám v závere knihy zviera hrdlo. Trošku mi však v knihe chýbal akýsi jasný prelomový bod v deji. Samozrejme, autorke išlo skôr o podnietenie diskusie, ale osobne som čakala, že v príbehu nebude všetko podané tak tragicky štýlom "všetci tu umrieme", ale že kniha prinesie aj akúsi nádej. Pretože, áno, senzácia zo skriniek napokon pominula a spoločnosť sa postupne zmierila so svojim osudom, ale chýbal mi nejaký epilóg, kde by nakoniec ľudstvo porazilo nie strach zo smrti, ale predovšetkým predsudky smerujúce k diskriminácii. Ale to by už bol iný príbeh.
Pointu knihy vystihuje výstižná otázka z úvodu: "Prezraď mi, čo mieniš spraviť so svojím jediným nespútaným a vzácnym životom?" a ja ju len doplním: "Chceš svoj život premárniť rozdeľovaním spoločnosti alebo svoj pridelený ČAS radšej zaplníš láskou a zmysluplnými vzťahmi?"
Knihe dávam 4⭐️/5,
KNIHU ODPORÚČAM ČITATEĽOM, KTORÍ MAJÚ RADI KNIHY s MORÁLNO - SPOLOČENSKÝMI TÉMAMI A PRÍBEHY S PRVKAMI DYSTOPIE.
Obsahové varovanie:
° smrť v rôznych podobách
° diskriminácia
Pozitíva knihy:
+ spoločenský dosah knihy
+ morálno-etické otázky
+ poukázanie na diskrimináciu
Negatíva knihy:
- občasný silený patriotizmus (USA)
Originálny názov: The Measure
Názov: Skrinka času
Autor: Nikki Erlick
Počet strán: 384
Rok vydania: 2023
Väzba: pevná väzba
Vydavateľstvo: Cosmopolis
ISBN: 9788080905842
ZA POSKYTNUTIE KNIHY NA RECENZIU ĎAKUJEM VYDAVATEĽSTVU GRADA
Kliknutím na obálku knihy si môžete zakúpiť knihu:
"....Možno existuje tisíc iných spôsobov, ako merať naše životy – ich skutočnú kvalitu, ktorá leží v nás, nie v skrinke. A svojou vlastnou mierou môžeme byť stále šťastní. A žiť dobre."
"Chce to skutočne veľkú dávku sily neprestať bojovať, a, áno, zvyčajne je to tá správna odpoveď. Bojovať, držať sa bez ohľadu na všetko. Ibaže niekedy mám dojem, že zabúdame, že aj odísť si vyžaduje tiež veľkú dávku sily."
"Bude, čo bude. Niečo skrátka nemáme vo svojich rukách."
"... Deti okamžite dokážu nadviazať úprimné spojenie, hoci ako dospelí sa budú vyžívať v rozdelení."