Hrobárov almanach

Kniha, v ktorej je smrť prítomná takmer na každej strane, ale nedesí vás to. Ponurá Viedeň na prelome 19. a 20. storočia vytvára výborné prostredie na detektívny príbeh, v ktorom máme možnosť vidieť, ako sa kedysi viedlo vyšetrovanie, či získavali dôkazy. 

Mladý, ambiciózny policajný vyšetrovateľ Leopold prichádza do tohto mesta, aby svojimi poznatkami z novovznikajúcej vednej disciplíny, kriminalistiky, pomohol s novými prípadmi. Hneď pri príchode ho čaká prípad neznámej mladej mŕtvej ženy, ktorá mala v sebe zastrčený kôl. No svojimi novými metódami si vyslúžil skôr odpor, ako povzbudenie. Rýchlo je tak preradený na iný prípad, pri ktorom stretáva prostorekého, čudáckeho hrobára Augustína, ktorý mu poskytne veľa cenných informácii. Postupne Leo zisťuje, že oba prípady sa prelínajú a všetko sa zamotáva čoraz viac. Indície však siahajú oveľa vyššie,  ako sa zo začiatku mohlo zdať. Vďaka Augustínovým poznatkom v oblasti smrti sa Leo púšťa do nebezpečného vyšetrovania, v ktorom mu mŕtvi dýchajú na krk viac, ako by si prial.

Prostredie, do ktorého je príbeh zasadený je výborné, ešte som nemala možnosť čítať príbeh zo starej Viedne. Dej sa odohrával na jeseň, v období sviatku všetkých svätých, a to mu dodávalo ešte väčšiu atmosféru. Sychravé, upršané počasie, hmly, blato - úplne vás to pohltí, a vy sa naozaj budete cítiť, ako na jesenej prechádze cintorínom. Ideálny čas na stretnutie sa s mŕtvymi, aj keď len v knihe, čo poviete? Do toho drožky, konské železnice, bordel (nie, nemyslím tým neporiadok) a vôňa cigár a vám sa pred očami odohráva výborné historické divadlo, v ktorom doslova tancujete so smrťou.

O to sa postarala predovšetkým postava čudáckeho hrobára Augustína, pre ktorého smrť nepredstavovala nič iné, len ďalšiu zástavku  v živote človeka. Okrem pochovávania mŕtvych, starostlivosti o cintorín a prípravy výzdoby na hroby sa venoval aj písaniu prvého Hrobárovho almanachu, v ktorom podrobne opisoval to, čo sa deje s ľudským telom po smrti. Na začiatku skoro každej kapitoly nás čakal krátky úryvok z jeho diela, v ktorom opisoval naozaj všetko. Čítate o hmyze, ktorý si pochutnáva na mŕtvom tele, o tekutinách, ktoré sa vypľavujú po smrti a všetko je to skutočne morbídne,  no úplne sa to do príbehu hodí. Ako postava Augustína povedala: “Smrťou sa to nekončí, tou to ešte len začína”. Pri čítaní som si viackrát uvedomila, že naše telo je skutočne len schránka, ktorá po našej smrti “žije” svojim vlastným životom ďalej. 

Druhým veľkým prínosom knihy je aj téma kriminalistiky, ktorej počiatky sú. tu vykreslené veľmi dobre. V dnešnej dobe krimi seriálov, kedy majú vyšetrovatelia k dispozícii najmodernejšiu techniku, môžeme všetci nadobudnúť pocit, aké je to jednoduché. V dobe, v akej sa odohráva príbeh však nepoznali DNA, ešte ani o odtlačkoch prstov nechyrovali, no za veľký prínos sa považoval aj fotoaparát, ktorý bol v tej dobe skôr výnimočným prostriedkom. Kniha, z ktorej čerpal poznatky aj náš hrdina však skutočne existuje, a ako sa autor zmienil v doslove, doteraz je považovaná za najväčší prínos pri vzniku tohto vedného odboru. Celkovo bol v príbehu spomenutý rozmach viacerých vynálezov, ktoré sú dnes pre nás už samozrejmosťou a nevieme si bez nich predstaviť život, ako napríklad telefón, či bicykel. 

Keď sa naplno ponoríte do knihy, príbeh sa číta sám. Primerane dlhé kapitoly, ktoré nenudia si vás dokážu udržať a aj postupné zamotávanie deja a stále nové indície vás nútia čítať ďalej. Aj keď som mala isté podozrenia a niečo som tušila, celkové rozuzlenie zápletky bolo spracované dobre a presvedčilo ma. Autor objasnil každý menší detail a z príbehu tak nevzišli žiadne nejasnosti, ktoré by ostali otvorené. Priznám sa, trošku som mala zo začiatku chaos v menách a funkciách postáv, najmä keď sa začínali na rovnaké písmeno. Pomohol by tomu nejaký zoznam postáv na začiatku knihy aj s priradenými funkciami. Čo musím ešte vychváliť je určite celková grafika knihy. Nie len obálka je fantastická a vystihla celkovú atmosféru knihy, ale aj spracovanie na začiatoch kapitol je výborné.  Tancujúce kostričky zvýrazňujú fakt, že v celom príbehu doslova tancujeme so smrťou viedenský valčík. 

Kniha je originálna, morbídna, vzdávajúca poctu nie len povolaniu hrobárov, ktorí sú dnes poväčšine prehliadaný, ale aj smrti ako takej. Najmä v doslove autor vysvetlil, prečo napísal dielo, ktoré je tak úzko prepojené so smrťou. Viedol ho najmä fakt, že dnes ľudia smrť odsúvajú do úzadia, stala sa pre nich strašiakom a všetci sa naopak snažia žiť čo najdlhšie. Ak sa jej ocitnú blízko, väčšinou ľudí šokuje, no napokon si všetci. musíme uvedomiť, že nie sme nesmrteľní. Do toho autor zakomponoval aj už spomínané počiatky kriminalistiky, a ako správne podotkol,  bez toho by sme dnes možno nečítali ani detektívne knihy, kriminálne romány a už vôbec by sme nepozerali seriály z prostredia tejto vednej disciplíny. Niekde to však začať muselo,  a vďaka autorovi máme možnosť preniesť sa do tejto doby. 

Ak máte radi kriminálne romány, po tejto knihe určite siahnite. Výborne vyskladaný príbeh, v ktorom nájdete aj mnoho nových poznatkov. Pripravte sa však na občasné nechutnosti,  pretože kniha sa rozhodne nesnaží smrť a posmrtné procesy romantizovať, ale najmä cez postavu Augustína nás stavia pred realitu toho, čo nás raz čaká všetkých.

5⭐️/5.

Originálny názov: Das Buch des Totengräbers

Názov: Hrobárov almanach

Autor: Oliver Pötzsch

Počet strán: 408

Rok vydania: 2022

Väzba: pevná väzba

Vydavateľstvo: IKAR

ISBN: 9788055186610

ZA POSKYTNUTIE KNIHY NA RECENZIU ĎAKUJEM VYDAVATEĽSTVU IKAR a KNÍHKUPECTVU BUX.SK

Kliknutím na obrázok si môžete zakúpiť knihu: