Slunečné dny a moršký vánek

Po tejto knihe som siahla práve kvôli autorke Carole Matthews, ktorá si ma získala vtipnou oddychovkou Čokoládový klub. 

Čakala som podobný príbeh, pri ktorom sa odreagujem a tiež aj zabavím, to som samozrejme dostala, no tentokrát si pre nás autorka k tomu pripravila podľa mňa celkom náročnú tému na spracovanie, aj keď je pravdou, že bola podaná jemne a s rešpektom. V anotácii knihy, či v komentároch ku knihe, totiž o tejto téme nie je ani zmienka, preto to môže niektorých zastihnúť nepripravených. 

Prostredie autorka zvolila vynikajúce, o tom žiadna. Ocitli sme sa na anglickom ostrove Wight, ktorý som si ihneď  googlila a zamilovala si ho. Priznám sa, už som plánovala výlet na toto čarovné miesto. Atmosféra, ktorú sa podarilo autorke preniesť do príbehu, vám toto miesto predá hneď. Už len zbaliť plavky a vydať sa na toto čarovné miesto, kde sú všetci milí, úctiví a pomáhajú si. Príjemnou zmenou bol aj príbytok, v ktorom sme sa ocitli. Z rodinných domov, hotelových apartmánov, či malých bytov sme sa premiestnili do hausbótu, kde vás každý večer uspáva jemné hojdanie sa na vlnách. Bývanie v takomto dome by som si chcela niekedy vyskúšať.

Príbeh začína veľmi tajomne a mierne depresívne, ak si hovoríte teraz, čo na tom môže byť nakoniec vtipné, romantické a pohodové, určite čítajte ďalej. Jodie opúšťa rýchly londýnsky život a aj svojho manžela, o ktorom predpokladá, že je jej neverný, a uteká od všetkého preč vyčistiť si hlavu. Jediné miesto, ktoré však v tom čase považuje za vhodné je hausbót jej brata. Jej cieľ boj jasný, vyrovnať sa osamote s démonmi, ktorých si so sebou priniesla, a tiež vyrovnať sa nie len s možnou stratou jej manžela, no aj pre ženu s oveľa bolestivejšou stratou a nájsť dávno zabudnutý vnútorný pokoj. Všetko by išlo podľa plánu, keby sa hneď na druhý deň do jej domu neprivalila farebná smršť v podobe energickej a žiarivej Marilyn, ktorá je v hausbóte pani domácou, a pre ktorú smútok v živote rozhodne nemá miesto. Celú situáciu skomplikuje aj sused Ned, ktorý Jodie spríjemňuje voľné chvíľe, a ako sa ukáže, Jodie s ním rada trávi oveľa viac času, ako by si zo začiatku priala.

Jodie bola zvláštna postava, na jednej strane som jej smútok a bolesť zo slov vedela pochopiť, na strane druhej mi miestami prišla veľmi strojená. Niekedy som sa v jej myšlienkových pochodoch strácala - zatiaľ čo len na základe pohľadu vedela presne určiť, že Ned priťahuje ich spoločnú kamarátku, či nesympatie, ktoré k nej preto miestami prechovávala, nevidela tak jasnú vec, kto je skutočnou milenkou jej manžela. Miestami som mala chuť zakričať na ňu do knihy nech otvorí oči. 

Ned bol taký tajomný neznámy, aj keď v príbehu zohrával dôležitú úlohu, nejako som si k nemu nedokázala vytvoriť hlbší vzťah, na môj vkus bol až príliš dokonalý - úžasné telo, šikovný majster, cvičil jógu, zdravo sa stravoval. Za to jeho remeslo mi učarovalo - vyrábal drevené sochy len za pomoci motorovej píly. Videla som už raz takúto show, je to naozaj náročné a potešilo ma, keď mi autorka touto postavou trošku prinavrátila spomienky. 

Najviac som si zamilovala Marilyn, aj keď sa v príbehu mihla vždy len na chvíľku, vždy priniesla do deja zaujímavý svieži vietor, pri jej scénach mi vždy vyčarilo úsmev na tvári, dúfam, že sa na mňa nikto neurazí, ale svojou živelnosťou som si ju predstavovala ako Evu Mázikovú - tá tiež spraví prievan všade, kam príde. Do toho si predstavte obleky Dana Nekonečného a máte postavu Marilyn ako vyšitú. 

Trošku ma iritoval ten kontrast medzi Londýnom a ostrovom Wight, ktorý sa autorka snažila vniesť do knihy. Chápem, že tým chcela poukázať predovšetkým na úzkosť a nepohodu, ktorú hlavná hrdinka zažívala v Londýne, a ktorý jej pripomínal jej bolesti, ale miestami to bolo až príliš. Ostrov Wight vykreslený doslova ako oáza pokoja, kde sú všetci milí, nikto nič nerieši, všetci si užívajú oceán, prostredie a bezstarostný život. Na druhej strane Londýn, ktorý je upršaný, uponáhľaný, človek nemá čas na žiadne pôžitky, len práca a práca. Áno, Londýn je rýchly, ale verte, aj v ňom si dokážete nájsť pokoj a kľudné miesta, vedela by som vám ich zopár vymenovať.

Čo veľmi chválim, a vlastne to bol aj dôvod, prečo som po knihe siahla, je štýl autorky, ktorý mi sadol už v prvej menovanej knihe. Krátke kapitoly, ktoré mali 2-3 strany, no dozvedeli ste sa v nich vždy niečo podstatné, pomalé dávkovanie skutočnej príčiny, kvôli ktorej sa hrdinka rozhodla opustiť Londýn, príjemný čitateľný štýl, ktorý neťaží a nenúti človeka viackrát si prečítať vety, aby ste im porozumeli. Opisy, aj keď občas pridlhé, no napriek tomu trefné, vďaka ktorým ste si naozaj zamilovali miesto deja.  Chýbal mi síce trošku epilóg, ktorý by mi ešte predstavil život postáv po určitom čase, no napriek tomu som so záverom spokojná, tak ako z celej knihy, aj z neho išiel hlavne kľud. 

Možno to tak z recenzie nevyzerá, ale aj napriek tomu, že som s nevytvorila hlbší vzťah s hlavnými postavami, to prostredie si ma úplne získalo. Knihu odporúčam, ak patríte k milovníkom Julie Caplin a jej série Romantické úteky. Kniha prináša rovnaký pokoj z prostredia, ktoré je úplne ideálne, ako čítanie na lehátko, či k vode. Napriek tomu kniha nie je plochá, ale skrýva aj určitú hĺbku v bolesti hlavnej postavy. U mňa má kniha také 4⭐️/5.

Originálny názov: Sunny Days and Sea Breezes

Názov: Slunečné dny a mořský vánek

Autor: Carole Matthews

Počet strán: 336

Rok vydania: 2022

Väzba: brožovaná väzba (paperback)

Vydavateľstvo: Cosmopolis (Grada)

ISBN: 9788027133253

ZA POSKYTNUTIE KNIHY NA RECENZIU ĎAKUJEM VYDAVATEĽSTVU GRADA

Kliknutím na obrázok si môžete zakúpiť knihu: