Šťastie má farbu levandule
Levanduľové more, sladké makronky, šťavnaté muffiny, záhadný odosielateľ tajomných listov, a do toho trošku romantického chaosu.
Tak sa dá charakterizovať kniha s príznačným názvom Šťastie má farbu levandule, a s nádhernou obálkou, ktorá vás chytí za srdce na prvý pohľad. Hneď z nej totiž cítiť atmosféru Provensálska, ktoré je známe práve vďaka svojim levanduľovým poliam.
Ak je niečo, čo v tejto knihe vychválim na maximum, sú to práve opisy. Opisy prostredia, vôní jedál a koláčov. Ak ste milovníkom kníh, ktoré apelujú práve na takéto zmysly čitateľa, túto knihu určite nevynechajte. Žánrovo ju radím ako mix Romantických útekov od Caplin a Pekárenskej edície od Kvarnström-Jones. Z prvej spomínanej edície si tu nájdete predovšetkým úžasné cukrárenské dobroty, a s druhou spomínanou edíciou sa prepájajú rodinné tajomstvá, ktoré naša hrdinka odhaľuje. Dejovo je však kniha predvídateľná a v podstate nám neponúkla nič prevratné, čo však neznamená, že kniha je zlá. To vôbec nie. Iba v nej všetko tak zrazu plynie, občas sa točíme v kruhu, a v závere sa to tak nejako samé ukončí. Prológ nám dá najprv nádej, že niečo tajomné visí vo vzduchu, no priznám sa, kým som prišla ku koncu knihy, aj som zabudla, čo v ňom bolo.
Na našu hrdinku, Penelopu, sa toho zosypalo naraz hádam všetko, čo sa mohlo - priateľ sa s ňou rozišiel na chrapúňa cez sms, z práce ju vyhodili a jej babička mala vážny úraz. Ihneď vycestuje za ňou a postupne zisťuje, že šťastie na ňu celú dobu čakalo tu, v prostredí, z ktorého vzišla. Ak ju mám hodnotiť, ako postavu, neviem si ju zaradiť. Miestami som obdivovala jej odvahu a zápal, akým sa vedela vrhnúť do nového projektu, na druhej strane mi miestami, hlavne v začiatkoch jej rýchleho romániku, prišla veľmi nevyzretá. A tak celkovo bola táto časť na mňa asi prirýchla a trošku chaotická. Rozíde sa s ňou priateľ, pri prvom mužovi, ktorého stretne sa hneď ubezpečuje, že budú iba priatelia, pri druhom podľahne na prvý pohľad, a na koniec, keď zo dňa na deň vytriezvie, skončí predsa len s tým, o kom aj tak od začiatku vieme, že spolu budú. Tiež mi prišlo detinské jej správanie voči otcovi, ktorému vyčítala zodpovednosť za nešťastie v ich rodine, no zrazu, keď jej okolie dávalo rozumné argumenty dokázala ich akceptovať, aj keď dlhé roky ich odmietala. Všetko sa na môj vkus dialo tak linajkovo, predvídateľne. Kľudne by som prijala, keby autorka viac rozvinula dejovú linku s tajomnými listami, lebo tá sa tam miestami len mihla, pri tom ako sa ukázalo, tvorila dôležitú časť príbehu. V knihe mi napríklad chýbal aj epilóg.
Z postáv som si však veľmi obľúbila mamie, babičku Penelope, ktorá aj keď počas celého deja ležala v nemocnici, vnášala do príbehu akúsi inú energiu. Nútila Penelope k premýšľaniu, podnecovala ju v kreativite a celkovo ich vzťah bol vykreslený výborne. Tiež dvojica hostí , Leo a Henry, príjemne oživovala dej. Prvý menovaný ma bavil svojim cestovateľským duchom na staré kolená, naopak Henry svojím apetítom po koláčikoch, ale aj jeho odhodlaním spoznať históriu svojho starého otca a sprevádzať ho na takomto dobrodružstve. Celkovo myslím, že všetky vedľajšie postavy sa autorke vydarili, pretože každá vnášala do príbehu svoj elán, a aj vďaka nim bol príbeh pozitívnym zážitkom.
Autorka píše zaujímavo, to jej treba nechať, dokonca sa do príbehu snažila vložiť aj rodinnú drámu, generačné tajomstvá, či vážnu chorobu - depresiu. Do toho sme ešte riešili ľúbostné drámy hlavnej hrdinky. Škoda, že autorka sa nerozhodla ponechať si iba niektoré témy z toho všetkého, pretože na mňa toho bolo naraz veľmi veľa a všetko sa tak nejako zrazu vysvetlilo, že ako čitateľ som nestihla spracovať, kedy k tomu prišlo. Na jednej strane napríklad hlavná hrdinka nevedela, čo ďalej so životom, na druhej strane už mala vymyslený plán na rozbeh projektu. Neviem to presne slovami opísať, no pôsobilo to na mňa miestami ako viac spojených príbehov do jedného. Kniha tak mala miestami problém udržať si moju pozornosť, a bolo to ako na húpačke. Chvíľu som ju hltala, následne na to som premýšľala nad tým, koľko strán mi chýba do ďalšej kapitoly. Tie boli ale našťastie primerane dlhé, takže čítanie mi išlo napriek všetkému od ruky.
Ak však spojím všetky slabšie prvky, predovšetkým "rozbitosť deja", či motanie sa v kruhu, a všetky prvky, ktoré ma naopak veľmi bavili, ako sú spomínané opisy chutných koláčikov, kniha vytvorí príjemné oddychové kombo, bez nutnosti prílišného premýšľania. Kniha vám tak, presne ako spomínaná vydarená obálka, zaručí chvíle pohody s príbehom, pri ktorom si môžete dovoliť úplne vypnúť a dopriať si aj kúsok nejakého koláčika.
Knihe dávam 3⭐️ /5 a som zvedavá na ďalšie príbehy v tejto edícii. Podľa českých verzií nás zavedú do Škótska a Talianska, a keďže obe krajiny milujem, teším sa na príbehy z ich prostredia.
KNIHU ODPORÚČAM ČITATEĽOM, KTORÍ MAJÚ RADI ROMANTICKÉ, PRÍBEHY Z PROSTREDIA PROVENSÁLSKA, VÔŇU LEVANDULE A ZAUJÍMAVÉ CHUTE KOLÁČOV.
Obsahové varovanie:
° smrť rodiča / depresie
Pozitíva knihy:
+ oddychovka
+ opisy prostredia
Negatíva knihy:
- pomalší rozbeh
- veľmi rýchlo ukončené všetky dilemy, odhalenia a problémy
Originálny názov: Das Glück ist lavendelblau
Názov: Šťastie má farbu levandule
Autor: Pauline Maiová
Počet strán: 336
Rok vydania: 2023
Väzba: brožovaná väzba
Vydavateľstvo: Cosmopolis (GRADA)
ISBN: 9788080904494
ZA POSKYTNUTIE KNIHY NA RECENZIU ĎAKUJEM VYDAVATEĽSTVU GRADA
Kliknutím na obálku knihy si môžete zakúpiť knihu: