Vinárova žena

30.09.2023

Kristin Harmel je ďalšia s autoriek, ktorej štýl mi sadol už skôr a tak som už vedela, do čoho v jej ďalšej knihe idem. Skutočnú históriu vie do príbehov skryť záživným spôsobom, čiže aj vďaka jej príbehom čitateľ spozná niektoré udalosti, ktoré boli možno dovtedy pre neho neznámou.

Zatiaľ čo v knihe Les miznúcich hviezd sme skrz jej príbeh spoznávali život poľských židovských utečencov v časoch druhej svetovej vojny, kniha Vinárova žena nás tentokrát zaviedla do Francúzska, k viniciam, kde sa vyrába lahodné šampanské. Nemecko obsadilo Paríž, no oblasti, kde boli vinice nezničilo, pretože nacisti chceli mať prísun k zásobám vína a šampanského. Autorka však príbeh ozvláštnila aj druhou dejovou linkou, ktorá nás presunula do súčasnosti. Obe dejové linky však spolu súvisia.

Kniha má na môj vkus veľmi vláčny začiatok príbehu a spomínaná druhá dejová linka bola pre mňa spočiatku nudná a nepresvedčivá - rozbehne sa v podstate až v závere. Je to presne jedna z tých kníh, kde sa musíte prebojovať začiatkom, vytrvať a postupne si vás príbeh získa až ho nakoniec dočítate s tichým úžasom nad spletitosťou a prepojením dvoch dejových liniek.

Prvá, historická, dejová linka sa odohráva vo Francúzsku vo vinárstve Maison Chauveau, v oblasti Champagne, kde vzniká najlahodnejšie šampanské. Hlavnými postavami sú Inés - vinárová žena a Céline - židovská pomocníčka, ktoré sú prepojené spôsobom, o ktorý v podstate ani jedna z nich nestála. Nešťastná láska má za dôsledok zvláštne prepojenie oboch z nich práve v prítomnosti, ktorú nám zosobňuje Olivia so svojou babkou Édith. Nakoniec však nič nie je tak, ako sa zdá a minulosť sa spojí v prítomnosti - v odpustení a predovšetkým v pravde.

Priznám sa, zo začiatku som nevedela, ktorej z postáv mám prirodzene "držať palce", pretože všetky boli morálne šedé a konali podľa mňa nesprávne - aj keď pomáhali v protinemeckom odboji, každá z nich mala za ušami vlastné omyly, ktoré sa im stali napokon osudné. A práve tento fakt autorka využila. Tak ako zo začiatku niektoré postavy pre ich naivitu, či podrazy nemusíte, čím viac čítate, tým viac im dokážete aj vy odpustiť, pretože vidíte ich vykúpenie v iných skutkoch.

Inés bola naivná, ale osobne som ju nevnímala za takú neschopnú, za akú ju mal jej manžel. Nemyslím si, že niektoré veci robila s úmyslom ublížiť, no jednoducho nedomýšľala dôsledky. Jej frustrácii a pocitu osamelosti som dokonca miestami rozumela, Samozrejme, to k čomu sa nakoniec znížila som neschvaľovala a v podstate na to aj kruto doplatila. Pozornosť a aj uznanie pre autorku si však zaslúži jej spojenie s prítomnosťou, práve v posledných stranách príbehu sa ukáže, aké geniálne rozuzlenie si pre ňu autorka pripravila.

Céline mi popravde bola sympatická ešte menej. Znovu opakujem, že jej pohnútky som tiež vedela pochopiť, ale veľmi sa mi ako postava zhnusila v momente, keď aj po opätovnom preukázaní láskavosti, či dokonca aj záchrany pred nemeckým dôstojníkom dokázala naďalej zrádzať dôveru Inés. V podstate ani jedna si nemá čo vyčítať.

Édith mi prišla najprv ako tieňová postava, o ktorej vieme, že v príbehu proste je. Vnímame ju v minulosti, kde bola dôležitou súčasťou francúzskeho odboja, vnímame ju aj v prítomnosti, kde mi už ako stará mama Olivie liezla na nervy. Ale jej najväčšia a najkľúčovejšia úloha príde v samom závere knihy, kde celá jej postava dostane zrazu úplne iný rozmer.

No a Olivia - osobne mi jej príbeh "nešťastnej lásky" a jej znovuobjavenie nezarezonoval vôbec, úprimne mi bolo aj ľahostajné, či si partnera nájde alebo nie. V jej dejovej linke ma najviac lákalo odhaliť to veľké tajomstvo, ktoré jej stará mama toľké roky tajila. A veru, to bol najväčší vrchol knihy. Nebyť tohto zvratu na konci, určite knihu hodnotím menej pozitívne.

Kniha nám krásne ukazuje aj inú stránku vojny - že aj napriek tomu, že to bolo veľmi kruté obdobie, stále sa v ňom našlo miesto na osobné zlyhania, ale aj nekonečnú lásku. Autorka opäť do príbehu zahrnula aj určité skutočnosti, takže sa aj čo-to dozviete. Kniha sa mi páčila síce trošku menej, ako Les miznúcich hviezd, ale napriek tomu má čo čitateľovi ponúknuť a bola som s príbehom spokojná. Navyše téma druhej svetovej vojny je podľa mňa úplne vhodná to sychravého počasia na jeseň a osobne sa mi podobné knihy hodia viac na čítanie v tomto čase. Možno práve vďaka pochmúrnemu počasiu túto tému dokážem viac precítiť.

Nevzdajte to s knihou, keď si už myslíte, že vás to nebaví, príbeh sa zlomí a úplne vás vtiahne. Navyše máte príležitosť dozvedieť sa zaujímavosti o tvorbe šampanského.

4⭐️/5

KNIHU ODPORÚČAM ČITATEĽOM, KTORÍ MAJÚ CHUŤ NA PRÍBEH Z OBDOBIA VOJNY A MAJÚ RADI POMALŠIE ZAČIATKY.